Anton Pavlovič Čechov: Človek

„Ak nerozumie človek žartu, urob nad ním kríž.“

„Človek sa bude mať lepšie vtedy, keď mu ukážete, aký je.“

„Človek rád hovorí o svojich chorobách a pritom je to to najnezaujímavejšie v jeho živote.“

„Človek nech je akýkoľvek, je povinný pracovať, pracovať v potu tváre, pretože len v tom je celý zmysel a cieľ jeho života, všetky jeho radosti.“

„Človek sa musí snažiť dosiahnuť vyšší, žiarivý cieľ.“

„Je tam len jeden úprimný človek, ale aj ten je, ak mám byť úprimný, sviňa.“

„Každý je svojim vlastným predkom a svojim vlastným osudom. Človek si tvorí vlastnú budúcnosť a dedí vlastnú minulosť.“

„Mudrc alebo jednoducho mysliaci, hĺbavý človek sa odlišuje práve tým, že opovrhuje utrpením; je vždy spokojný a ničomu sa nečuduje.“

„Nie je dôležité, čo človek vysloví, ale to, čo z neho vyžaruje.“

„Pokoj a spokojnosť človeka nie je mimo neho, ale v ňom samom.“

„Všetko zlo v živote pochádza z duševnej prázdnoty, nudy, lenivosti a všetko to je nevyhnutné, ak si človek zvykne žiť na účet iných.“

„Človek by musel byť samým Bohom nato, aby dokázal odlíšiť od seba úspechy a neúspechy.“

„Peniaze, tak ako vodka, robia z človeka čudáka. U nás v meste zomieral kupec. Pred smrťou si rozkázal priniesť tanier medu a zjedol všetky svoje peniaze a výherné žreby spolu s medom, aby sa nedostalo nikomu.“

„Silu človeka treba merať podľa citov, ktoré dokáže potlačiť, a nie podľa sily citov, ktoré ho ovládajú.“

„Život je nepríjemná pasca. Keď mysliaci človek dosiahne mužnosť a prichádza k zrelému uvedomeniu, chtiac-nechtiac sa cíti akoby v pasci, z ktorej niet východiska.“