Anton Pavlovič Čechov: Citáty o ľuďoch

„Dokonca aj choroba sa stane prijateľnejšie, ak vieš, že sú nablízku ľudia, ktorí na tvoje uzdravenie čakajú ako na svätosť.“

„Ľudia, ktorí majú služobný, vecný vzťah k cudziemu utrpeniu, napríklad sudcovia, policajti, lekári, postupom času sa silou zvyku zocelia do takej miery, že keby aj chceli, nemôžu sa správať ku svojim klientom inak ako formálne; po tejto stránke sa ničím neodlišujú od sedliaka, ktorý na záhumní reže barany a teľatá a nevšíma si krv.“

„Netreba brániť ľuďom v tom, aby sa zbláznili.“

„Osamelo žijúci ľudia vždy majú na duši niečo také, čo by radi vyrozprávali.“

„Sú ľudia, ktorí sa po celý život pozerajú na hodinky a napriek tomu vždy meškajú.“

„Sú ľudia, ktorých zdvorilosť je horšia ako drzosť.“

„Keď nejaká žena nie je krásna, ľudia vždy povedia: "Máte pekné oči, pekné vlasy".“

„Obyčajní ľudia trpia kvôli svokre, intelektuáli kvôli neveste.“

„Ľudia si nevšímajú, či je leto alebo zima, keď sú šťastní.“

„Keď sa spoločnosť ohradzuje pred zločincami, duševnými chorými a všeobecne nepríjemnými ľuďmi, vtedy je nepremožiteľná.“

„Láska, priateľstvo a úcta nezjednocujú ľudí tak, ako spoločná nenávisť k niečomu.“

„Ľudia, ktorí žijú osamelí, vždy majú niečo na srdci, čo by radi vyrozprávali.“

„Načo brániť ľuďom umierať, ak smrť je normálnym a zákonitým koncom každého? Čo z toho, ak nejaký trhovec alebo úradník prežije zbytočných päť, desať rokov?“

„Naučme sa byť ľuďmi.“

„Ó, matička Rus, ako mnoho ešte nosíš na sebe prázdnych a neužitočných ľudí!“

„Zdvorilosť niektorých ľudí je horšia ako drzosť.“