Vyhľadávanie

Témy

Autori

Rudolf Sloboda fotka
Rudolf Sloboda 1
slovenský prozaik, esejista, dramatik, scenárista, básnik...

Citáty

Milton Friedman fotka

„História nám len naznačuje, že kapitalizmus je potrebnou podmienkou politickej slobody. Je zrejmé, že nie je podmienkou postačujúcou. Fašistické Taliansko a fašistické Španielsko, Nemecko v rôznych obdobiach počas posledných sedemdesiatich rokov, Japonsko pred prvou svetovou vojnou a v medzivojnovom období, cárske Rusko v desaťročiach pred prvou svetovou vojnou – to všetko sú spoločnosti, ktoré rozhodne nemožno označiť ako politicky slobodné. No predsa, v každej z nich bolo súkromné podnikanie dominantnou formou ekonomického usporiadanie. Je preto zjavne možné, aby existoval ekonomický systém, ktorý je vo svojich základoch kapitalistický, a politický systém, ktorý nie je slobodný. Dokonca aj v týchto spoločnostiach mali občania omnoho viac slobody než občania moderných totalitných štátoch ako je Rusko alebo nacistické Nemecko, kde je ekonomický totalitarizmus spojený s politickým totalitarizmom. Ešte aj v cárskom Rusku mali niektorí občania za určitých okolností možnosť zmeniť zamestnanie bez potreby súhlasu politickej autority, pretože kapitalizmus a existencia súkromného vlastníctva do istej miery kontrolovali centralizovanú moc štátu.“

History suggests only that capitalism is a necessary condition for political freedom. Clearly it is not a sufficient condition. Fascist Italy and Fascist Spain, Germany at various times in the last seventy years, Japan before World Wars I and II, tzarist Russia in the decades before World War I -- are all societies that cannot conceivably be described as politically free. Yet, in each, private enterprise was the dominant form of economic organization. It is therefore clearly possible to have economic arrangements that are fundamentally capitalist and political arrangements that are not free. Even in those societies, the citizenry had a good deal more freedom than citizens of a modern totalitarian state like Russia or Nazi Germany, in which economic totalitarianism is combined with political totalitarianism. Even in Russia under the Tzars, it was possible for some citizens, under some circumstances, to change their jobs without getting permission from political authority because capitalism and the existence of private property provided some check to the centralized power of the state. (en)
Potvrdené výroky, Kapitalizmus a sloboda (1962)
Zdroj: FRIEDMAN, Milton. Capitalism and Freedom. 3rd Edition, Chicago; Londýn : University of Chicago Press, 2002. 208 p. ISBN 0-226-26421-1. p. 10.

Laco Novomeský fotka
Táto citát čaká na kontrolu.
Laco Novomeský fotka

„Socializmus sa od kapitalizmu odlišuje tým – a to aj sľúbil – že dvíha závory, ktoré kapitalizmus už zdvihnúť nemohol. … Ľudia prijali socializmus okrem iného aj v nádeji, že otvorí cestu k takej slobode myslenia a prejavu, akú im kapitalizmus neotvoril … disciplína sa musí uplatňovať vnútri mechanizmu, ktorý sa bude budovať na slobode prejavu a nie na jej obmedzovaní. …kultúru krajiny málokedy vytvárali spisovatelia oficiálni… od III. zjazdu sa, pravda, stalo veľmi veľa. Seifert je národným umelcom Holan vyšiel a rozobrali ho atď. Uznal sa jednoducho faktický stav. Súčasne vzniklo rozsiahle široké pole pre pokrokovú a progresívnu tendenciu. … lenže všetky tieto veľké plus existujú k tomu, čo bolo, a nie vo vzťahu k tomu, čo malo byť. …úlohou spisovateľov bude umožniť a zabezpečiť celkom slobodný prejav v najdokonalejšej miere … ide mi o to, aby sa dnešný Dostojevskij mohol stať Dostojevským, aby mohol povedať svoje slovo v kríze ľudí aj v socialistickej spoločnosti. … Hovorím o Dostojevskom nie pre jeho názory, ale preto, že je to pojem, nie pre jeho pravoslávnosť, ale preto, čo dal ľudstvu …. Nijaký poriadok predsa nie je dokonalý, na to sme si už zvykli. A čo so spoločnosťou, ktorá sa dusí vo vlastnej spokojnosti? To je tragédia sovietskej literatúry. Nemožno predsa riešiť veci tak, že namiesto Stalina budeme citovať Lenina…“

Laco Novomeský (1904–1976) československý člen slovenskej národnej rady, člen československého národného parlamentu, básnik, publici...

NOVOMESKÝ, L. Splátka veľkého dlhu. Bratislava: Nadácia V. Clementisa. 1992. ISBN 80-85557-06-3, s.383-384
Potvrdené výroky

Mooji fotka
Mooji fotka
Jozef II. fotka
Vladimír Mináč fotka
Táto citát čaká na kontrolu.
Laco Novomeský fotka
Fidel Castro fotka
Táto citát čaká na kontrolu.
Štefan Harabin fotka

„Pán Lipšic, ste klamár a pravidelne klamete a zavádzate verejnosť. Ale ste iba majstrom v pretvárke. Nevážite si ľudský život. Okrem iného nemáte úctu k miliónom obetiam holokaustu. Mám tu jeden dôkaz od rodákov žijúcich v Izraeli. Žiadajú vás, aby ste pre svoje politické zviditeľnenie už nikdy nepošpinili pamiatku obetí holokaustu, keď dáte slobodu bláznom, ktorí dokážu tieto obete spochybniť. Minule ste v jednej relácii uviedli, že vaša rodina je pre vás svätá, keď sa niekto dotkol vašej manželky. Nuž odkaz Izraela. Ak je vám vaša rodina naozaj posvätná, zistite si niečo o svojom pôvode a buďte na neho hrdý. Čo sa hanbíte za svojich predkov a ich vierovyznanie? Vy mne v návrhu píšete, že vami evidentne vyrobený (pozn. prepis.: nezrozumiteľne vyslovené) je pre dôveryhodnosť Slovenska zničujúci. Ale verte mi, vaše politikárčenie na úkor obetí holokaustu je hyenizmus. A to je skutočne medzinárodná hanba pre Slovenskú republiku. Pripomínate mi správanie niektorých nacistov, ktorí mali židovských predkov a dokázali sa podieľať na vraždení nevinných detí, žien, starcov v koncentračných táboroch, len aby dokázali vernosť fašizmu.
O predkoch Daniela Lipšica“

Štefan Harabin (1957) slovenský minister spravodlivosti, politik a sudca

Národná rada SR, 4. september 2008
Potvrdené výroky, O Lipšicovom židovskom pôvode
Zdroj: Stenografický prepis schôdze NR SR http://www.nrsr.sk/appbin/net/nrozprava/Download.aspx?Type=NRozprava.RozpravaRaw&Ref=XXX080904141500000_080904143000000.txt

Táto citát čaká na kontrolu.

„Rovnakosťou nikdy nedobehneš toho, po kom opakuješ.“

Radoslav Rochallyi (1980) slovenský filozof a spisovateľ

Vernosť nie je dôvodom pre otupenie pozornosti.
Šťastie je vecou mysle. Nie okolností.
Sloboda je možnosť byť samým sebou voči sebe i svetu.
Potvrdené výroky

Táto citát čaká na kontrolu.
Gustáv Husák fotka

„Keď skúmame dejiny, nachádzame v nich dosť mien, pri ktorých iba titul a hodnosť čosi hovorí; za leskom titulu je však prázdnota. Sú to čierni pasažieri histórie. A nájdeme i iné postavy, hoc aj bez štátnych titulov a hodnosti, v ktorých akoby sa stelesnila problematika doby, ktoré sú symbolmi potrieb, bojov a ilúzií svoje spoločnosti, sú míľnikmi na vývinovej ceste svojho národa. Takouto svetovou postavou v slovenskej histórii je Ľudovít Štúr … Vybral si cestu tŕnistú, lebo si uvedomuje svoju povinnosť voči spoločnosti, voči dejinám. Štúr pochopil vývinovú tendenciu modernej doby a že sa jednoznačne postavil na stranu "utisnutých a odhodených" ľudových vrstiev i národov. Za ich slobodu a lepší život formujú štúrovci prvý dobe zodpovedajúci politický a národný program Slovákov, stmeľujú a zjednocujú uvedomelé sily v národe, organizujú politický i ozbrojený zápas za revolučné požiadavky ľudu a národa, vyvolávajú prvý krát v našich dejinách uvedomelý masový revolučný pohyb. … Z poznania zúfalej situácie ľudových más, z túžby zmeniť ju vytvára skupina štúrovskej inteligencie, nezaťažená rodovými či majetnými výsadami, revolučno-demokratický program odstránenia feudalizmu a zrušenia poddanstva. … Mnoho súdov bolo vyslovené o týchto udalostiach, od súčasníkov i v neskorších rokoch, z pozícií jednotlivých národov i zo širších hľadísk európskej revolúcie. Niektoré novinárske poznámky Marxa a Engelsa, písané v priebehu udalostí bez možnosti bližšieho poznania a analyzovania špecifických podmienok a situácie revolúcie v Rakúsku a Uhorsku, boli neskôr kanonizované ako posledný súd histórie. …. V súhrnom pohľade je úloha Štúra a jeho spolubojovníkov v našej národnej histórii vysoko pozitívna a obdivuhodná. Objektivizovali a predstavovali potreby a požiadavky ľudových más, bojovali za ne. Tvoria základný článok vývinovej reťaze našej novodobej histórie. … Čítajte dejiny nášho národa. Nie tie vymyslené pre dokórum jedného režimu, ktorý si ako parvenu zakupoval lepšiu minulosť, ale tie hybné sily, ktoré národ udržali, uvedomili, politicky formovali. V máloktorom národe sú jeho politické dejiny tak históriou jeho kultúrneho vývoja, kultúrnych osobností ako u nás. Štúrova skupina, ktorá prvá politicky viedla náš národ, dávala mu sociálny i hospodársky program, ba dokonca do zbrane ho mobilizovala, neboli to sami básnici, spisovatelia, novinári, kultúrni činitelia? Kuzmány, Janko Kráľ, Vajanský a všetci ostatní, stĺpy našej našej národnej kultúry, boli nositeľmi politického zápasu u nás. … Táto symbióza skutočnej kultúry s progresívnou politikou zostala v nás do dnešného dňa. Nedívajte sa na voľby a na manifestácie, ale na myšlienky, ktoré obstáli v posledných 28. rokoch. Bola to koncepcia Hlinku a Tuku alebo Hodžu a Dérera a ich početných ampliónov, na ktorú by mohol národ dnes nadväzovať? Alebo to bola tá podľa Štúra, pohybujúca a zapaľujúce iskra ducha ľudského, ktorú nachádzame v dielach Novomeského, Smreka, Jilemnického, Kráľa, Jesenského, v článkoch Clementisa v kultúrnom a umeleckom podaní toľkých avantgardných činiteľov a v politickom formulovaní socialistického hnutia u nás? Komunistické hnutie a kultúra bili sa za to isté, i keď dakedy na rozličných frontoch: za slobodu človeka, za pravdu a krásu v ľudskom spoločenstve. K týmto zdrojom národných a kultúrnych síl sa vraciame, ked robíme jeden a chystáme sto krokov dopredu."“

Gustáv Husák (1913–1991) slovenský komunistický politik

Potvrdené výroky
Zdroj: Štefan Drug: Štúrov program na našich zástavách

Milton Friedman fotka

„S úctou k platom učiteľov, hlavný problém nespočíva v tom, že by v priemere boli príliš nízke – v priemere môžu byť tiež príliš vysoké – ale v ich prílišnej uniformite a strnulosti. Zlí učitelia sú značne preplácaní a dobrí učitelia sú značne nedoplácaní. Platové tabuľky majú sklon byť uniformné a určované podstatne viac vekom, získanými titulmi a certifikátmi než zásluhami.“

With respect to teachers' salaries, the major problem is not that they are too low on the average — they may well be too high on the average — but that they are too uniform and rigid. Poor teachers are grossly overpaid and good teachers grossly underpaid. Salary schedules tend to be uniform and determined far more by seniority, degress received, and teaching certificates acquired than by merit. (en)
Potvrdené výroky, Kapitalizmus a sloboda (1962)
Zdroj: FRIEDMAN, Milton. Capitalism and Freedom. 3rd Edition, Chicago; Londýn : University of Chicago Press, 2002. 208 p. ISBN 0-226-26421-1. p. 95.

George Orwell fotka

„Bol to jasný chladný aprílový deň a hodiny ukazovali trinásť.“

George Orwell (1903–1950) anglický spisovateľ a novinár

Kontext: Bol jasný, ale chladný aprílový deň a hodiny odbíjali trinástu. S bradou pritlačenou na prsia, aby sa chránil pred dotieravým vetrom, Winston Smith prekĺzol rýchlo cez sklené dvere na sídlisku Víťazstvo. Aj cez zatvorené okno svet vonku vyzeral studeno. Hoci svietilo slnko a obloha mala jasne belasú farbu, všetko bolo akési nevýrazné. Až na všadeprítomné plagáty. VEĽKÝ BRAT ŤA POZORUJE, hlásal nápis a tmavé oči sa zabodávali do Winstonových. Pokúsil sa vyloviť z mysle nejakú spomienku, ktorá by mu prezradila, či bol Londýn vždy takýto. Pohľady na polozrúcané domy, s ošarpanými múrmi, ktoré sa všade rozpadajú? Ministerstvo pravdy sa prekvapujúco líšilo od všetkých ostatných budov nablízku. Bola to obrovská, pyramídová stavba zo žiarivo bieleho betónu, ktorá sa terasovito vypínala do výšky 300 metrov. Z miesta, kde stál Winston, sa na jej bielom priečelí dali prečítať ozdobne napísané tri heslá Strany:

VOJNA JE MIER
SLOBODA JE OTROCTVO
NEVEDOMOSŤ JE SILA.