Umberto Eco: Populárne citáty (page 8)

„Sľúbil som si však, že o tých dávnych udalostiach rozpoviem celú pravdu, a pravda je nerozdeliteľná, jagá sa svojim jasom a neznáša, aby ju okliešťovali naše záujmy a náš pocit hanby.“

„Majúc na pamäti, že povinnosťou každého dobrého kresťana je pomáhať blížnemu, veľmi vľúdne som k nej podišiel a dobrou latinčinou som jej povedal, že sa nemusí báť, lebo som priateľ, rozhodne nie nepriateľ, a už vôbec nie ten človek, čo jej naháňa hrôzu.“

„Usmial som sa teda na ňu vo vedomí, že reč rúk a tváre je univerzálnejšia ako reč slov, a ona sa upokojila. Usmiala sa tiež a čosi mi povedala.“

„Pripomenul som si: "Dietky, keď príde ošiaľ lásky, muž si neporadí!" a pochopil som, že aj keby to, čo som pociťoval, bola nástraha diablova alebo dar nebies, nijako už nepremôžem pud, ktorý mnou lomcuje.“

„Et cuncta erant bona.“

„Och, Pane, keď je duša uchvátená, vtedy jedinou cnosťou je milovať to, čo človek vidí (a nie je to pravda?), najvyšším šťastím mať to, čo má vtedy človek poje životné blaho zo samého prameňa (nepovedal to už ktosi?), ochutnáva skutočný život, ktorý po tomto smrteľnom živote, budeme žiť vo večnosti po boku anjelov…“

„Jestvuje tajomná múdrosť, vďaka ktorej možno načisto odlišné javy pomenovať podobnými slovami, múdrosť, vďaka ktorej božské veci môžu byť označené pozemskými menami a pomocou viacznačných symbolov možno Boha nazvať levom alebo leopardom a smrť ranou a radosť plameňom a plameň smrťou a smrť priepasťou a priepasť zatratením a zatratenie mrákotami a mrákoty vášňou.“

„Ale ak je láska k plameňu a k priepasti symbolom lásky k Bohu, môže byť zároveň aj symbolom lásky k smrti a lásky k hriechu?“

„Neprítomnosť tela, ktoré vzbudilo moju túžbu a uhasilo môj smäd, mi razom ukázala aj prázdnotu tej túžby, aj zvrátenosť toho smädu.“

„To ma zmiatlo. Vždy som si myslel, že logika je univerzálna zbraň, a teraz som zistil že jej platnosť závisí od toho, ako sa používa. Na druhej strane som si popri svojom majstrovi uvedomoval, a v nasledujúcich dňoch čoraz väčšmi, že logika môže byť veľmi užitočná, iba ak sa v nej človek nezamoce.“

„(byliny) Keď sa podávajú opatrne, sú to výborné lieky, v nadmerných dávkach spôsobujú smrť.“

„Vieš, v knižnici kdesi na neznámom mieste sú uschované aj černokňažnícke knihy, kniha o čiernej mágii a recepty na diabolské nápoje. Niekoľko takých kníh som si mohol prezrieť, kdeže sú veci, ktoré musím poznať a dúfal som, že tam nájdem opis toho jedu a jeho účinkov. Ale márne.“

„"To som nepovedal, no ty sám ma učíš, že v zvrhlosti, tak ako aj v cnosti jestvuje istá hierarchia. Telo môže pociťovať pokušenie podľa prírody a… proti prírode."
"Vravíš, že Berengára ovládala telesná náklonnosť k osobám rovnakého pohlavia?"
"Vravím, že tak sa o ňom povrávalo… Hovorím ti to na znak svojej úprimnosti a svojej dobrej vôle…"“

„Obyčajný ľudia dakedy veci chápu lepšie ako učení.“

„A ona ma bozkávala bozkami svojich úst a jej láska bola lepšia ako víno a príjemne voňali jej oleje a krásna bola jej šija ovinutá perlami, pôvabné jej líca medzi príveskami, aká si krásna, moja milovaná, aká si krásna, tvoje oči sú holubice (vravel som), ukáž mi svoju tvár, dajže mi čuť svoj hlas, lebo tvoj hlas je presladký a tvoja tvár spanilá, uchvátila si mi srdce, sestra moja, uchvátila si ma jediným svojim pohľadom, jedinou retiazkou na svojej šiji, med z plástu tečúci sú tvoje pery, pod tvojím jazykom je med a mlieko, vôňa tvojho dychu je sťa vôňa jabĺk a tvoje ňadrá sú ako strapce, tvoje ňadrá sú strapcami hrozna, tvoje podnebie je skvostné víno, čo sa milému núka a steká jemne po jeho perách a zuboch… Studnica záhradná, nard a šafran, škorica a puškvorec, myrha a aloa, jedol som svoj plást a svoj med, pil svoje víno a svoje mlieko, kto je tá, čo vychádza za sťa dennica, krásna ako mesiac, jasná ako slnko, hrozná ako šíky pod koruhvou?“

„A ona ma bozkávala bozkami svojich úst a jej láska bola lepšia ako víno a príjemne voňali jej oleje a krásna bola jej šija ovinutá perlami, pôvabné jej líca medzi príveskami, aká si krásna, moja milovaná, aká si krásna, tvoje oči sú holubice (vravel som), ukáž mi svoju tvár, dajže mi čuť svoj hlas, lebo tvoj hlas je presladký a tvoja tvár spanilá, uchvátila si mi srdce, sestra moja, uchvátila si ma jediným svojim pohľadom, jedinou retiazkou na svojej šiji, med z plástu tečúci sú tvoje pery, pod tvojím jazykom je med a mlieko, vôňa tvojho dychu je sťa vôňa jabĺk a tvoje ňadrá sú ako strapce, tvoje ňadrá sú strapcami hrozna, tvoje podnebie je skvostné víno, čo sa milému núka a steká jemne po jeho perách a zuboch… Studnica záhradná, nard a šafran, škorica a puškvorec, myrha a aloa, jedol som svoj plást a svoj med, pil svoje víno a svoje mlieko, kto je tá, čo vychádza za sťa dennica, krásna ako mesiac, jasná ako slnko, hrozná ako šíky pod koruhvou?“

„Takmer opojený som sa vtedy tešil tej prítomnosti vo veciach, ktoré som videl, a v pohľade na ne som po nej túžil, v nich som nachádzal uspokojenie.“

„Na ospravedlnenie svojej vtedajšej nezodpovednej ľahkomyseľnosti dnes poviem, a to slovami anjelského doktora, že som bol nepochybne v zajatí lásky, ktorá je aj príťažlivosť nebeských telies.“

„Povedal som si, že svet je dobrý a obdivuhodný, že Božia dobrota sa prejavuje aj v tých najohavnejších zveroch, ako vykladá Honorius Augustodunensis.“