Umberto Eco: Populárne citáty (page 6)

„Preto umenie (a spolu s ním mýtus) ustavične narúša usporiadanie pojmov tým, že predostiera nové transpozície, metafory, metonymie, bez prestania odhaľuje svoju túžbu dať jestvujúcemu svetu vzpriameného človeka tvar taký pestrý, nepravidelný, bez následkov nesúvislý, vzrušujúci a večne nový, tvar, aký je daný svetu snov.“

„Pre Nietzscheho toto zmiznutie bytia znamenalo smrť Boha. Čo niektorým veriacim umožňuje odvodiť z tejto ohlásenej smrti falošný záver á la Dostojevskij: ak Boh nie je alebo už nie je, potom je všetko dovolené.“

„Aj Elie Wiesel nám vari pred desiatimi dňami pripomenul, že tí, čo sa nazdávali, že všetko je dovolené, neboli ktorí si mysleli, že Boh je mŕtvy, ale tí, ktorí si mysleli, že Boh sú oni sami (zlozvyk vlastný veľkým aj malým diktátorom).“

„Možno teda nejestvuje nijaké Absolútno, alebo ak existuje zrejme nie je ani postihnuteľné rozumom, ani dosiahnuteľné, no jestvujú prírodné sily, ktoré podporujú naše interpretácie, alebo im odporujú.“

„Ak budem otvorené dvere namaľované na stene ako trompe-loeil interpretovať ako dvere skutočné a pokojne do nich vojdem, skutočnosť, ktorou je nepreniknuteľná stena, moju interpretáciu razom znehodnotí.“

„Očividnosť tej steny, čo vraví "nie", keď ju chceme interpretovať, akoby nejestvovala, je možno kritériom pravdy pomerne skromným pre strážcov Absolútna, no, aby som parafrázoval Keatsa, " iné nič neviete a vedieť nemusíte".“

„Pre kresťanský ľud sú to inakší ľudia, ľudia na okraji stáda. Stádo ich nenávidí a oni nenávidia stádo.“

„Stádo je ako rad sústredených kruhov, od tých najvnútornejších po tie na samom okraji. Malomocní sú znakom vylúčenia vo všeobecnosti.“

„Alebo podporujú valdéncov, lebo tí tvrdia, že všetci, muži aj ženy, malí aj veľkí, môžu učiť a kázať a že je robotník, keď je desať dní učeníkom, si už hľadá dakoho, komu by mohol byť učiteľom…“

„Obyčajní ľudia vyciťujú vlastnú pravdu, ktorá je azda pravdivejšia ako pravda učiteľov cirkvi, ale potom ju premrhajú v neuvážených činoch.“

„Teda ak dobre rozumiem, robíte niečo a viete, prečo to robíte, ale neviete, prečo viete, že viete to, čo robíte?“

„Samo osebe by to nebolo také ťažké. Kameň možno použiť na mnoho zázračných vecí, okrem iného na zhotovenie stroja, ktorý sa neprestajne pohybuje bez pôsobenia dajakej vonkajšej sily, ale ten najjednoduchší objav opísal istý Arab, Baylek al Quabayakí.“

„Veď to! Teraz však zabudni na ten prístroj. Myšlienka naň ma priviedla na myšlienku o prírodných zákonoch a o zákonoch nášho myslenia. Ide o toto: musíme zvonka objaviť spôsob ako opísať vnútrajšok budovy…“

„Možno si to pravidlo dobre nepamätám, alebo na to, aby sa človek mohol po labyrinte pohybovať, musí mať dobrú Adrianu, ktorá čaká naňho pri vchode a drží koniec nite. Ale takých dlhých nití niet. A keby aj boli, značilo by to (rozprávky často hovoria pravdu), že človek môže vyjsť z labyrintu, len ak má pomoc zvonka.“

„Tých je spolu osem. Vnútorná sedemstenná sála v každej bašte má totiž s každou z piatich miestností bašty spoločnú stenu. S čím susedia tie dve zvyšné steny? S miestnosťami smerujúcimi k vonkajším múrom nie, na tých by boli obloky, ani s miestnosťami ústiacimi do osemstennej šachty, ti takisto majú obloky, navyše takto by boli mimoriadne dlhé. Nože skús načrtnúť, ako by vyzerala knižnice pri pohľade zhora. Uvidíš, že na každú vežu prípadnú dve miestnosti, ktoré susedia so sedemstennou miestnosťou a vedú do miestností smerujúcich do osemstennej vnútornej šachty.“

„Pokúsil som sa urobiť náčrtok podľa majstrových pokynov a z úst sa mi vydral víťazoslávny výkrik. "Teraz už vieme všetko! Počkajte, nech to spočítam… Knižnica má päťdesiatšesť miestností, štyri z nich sú sedemuholníkové a päťdesiatdva viac-menej štvorcových a z tých je osem bez oblokov, dvadsaťosem smerom na vonkajšiu a šestnásť smerom na vnútornú stranu."“

„Takto Boh pozná svet, lebo ho načrtol v svojej mysli, akoby zvonka, skôr ako ho stvoril, kým my jeho poriadok nepoznáme, lebo žijeme v ňom a našli sme ho už hotový.“

„Opýtal som sa ho, či už niekedy skúsil. Z opatrnosti ku mne podišiel a zašuškal mi do ucha, ovanúc ma pritom svojim zapáchajúcim dychom, že je to vraj veľmi ťažké, lebo satyrion teraz pestujú už iba biskupi a ich priatelia rytieri, ktorí si pomocou neho zväčšujú svoju moc.“

„Plameň bol krajší a pestrejší ako akýkoľvek program, rozprával nekonečné príbehy, v každom okamihu sa obnovoval, nedržal sa ustálených schém televíznych zábavných programov.“