Thoukydides bol grécky historik, po matke potomok tráckych kráľov. Jeho jediným známym, ale veľmi významným dielom sú Dejiny Peloponézskej vojny.
Jeho celé meno poznáme vďaka Plutarchovi, ktorý ho zaznamenal z jeho náhrobného nápisu:„Syn Olorov z domu Halimús“. Jeho hrob bol situovaný v severozápadnom rohu Akropole v areáli rodu Kimonov do ktorého patril okrem iných i Miltiades, víťaz z bitky pri Maratóne, takže s určitosťou bol s nimi v príbuzenskom vzťahu. To mu umožňovalo vidieť do politických plánov aténskych špičiek, hlavne Periklových politických odporcov. Vo svojom diele sa zmieňuje o ich imperialistických plánoch zahŕňajúcich dobytie Sicílie, Kartága i Itálie. Uvádza, že po svojom vyhnanstve mal lepšie informácie o činnosti Peloponézskeho spolku.
Bol veľmi zámožný, zmýšľaním umiernený aristokrat. Za jediné spoľahlivé údaje z jeho života sa považujú osobné zmienky v jeho diele. Preto vieme, že na začiatku peloponézskej vojny musel byť skoro dospelý a sám uvádza, že ju prežil celú. Zomrel krátko po jej skončení, pretože svoje dielo nedotiahol až do záverečného pádu Atén, i keď sa o tejto udalosti zmieňuje. Pravdepodobne zomrel pred rokom 399 pred Kr., pretože evidentne nevedel o udalostiach z tohto roku, začiatku Korintskej vojny. Bezpochyby mal vzťah k Trácii – meno jeho otca je jednoznačne trácke a vieme, že mal právo v tejto oblasti ťažiť zlato. Tvrdenia o jeho kráľovskom pôvode sú považované za pochybné. V štrnástom roku vojny velil aténskemu loďstvu dislokovanému v južnej Trácii. Po ťažení spartského vojvodcu Brásida nedokázal zabrániť pádu strategicky významného mesta Amfipolis, za čo bol poslaný do vyhnanstva. Do mesta sa vrátil až po porážke Atén.
Preslávil sa ako historik svojej doby, v ktorej zúrila peloponézska vojna. Roku 424 pred Kr. bol zvolený za jedného z desiatich stratégov. Bol to prvý historik, ktorý pri písaní dejín odmietol zdôvodňovať ľudské zlyhania zásahmi bohov, na rozdiel od svojho predchodcu Herodota. Thukydides sa zaoberal aj ekonomickými aspektmi vojny. Ako prvý historik vôbec dôsledne overoval fakty a v prípade nejasnosti uvádzal i rozporné verzie. Často cituje štátne zmluvy, ktoré sa zachovali i z iných prameňov, vďaka čomu je považovaný za veľmi spoľahlivý zdroj. Ako prvý zaviedol časové datovanie udalostí podľa olympiád. Dovtedy sa datovalo podľa najdôležitejších úradníkov v jednotlivých mestách čo bolo veľmi neprehľadné. Za najdôležitejšiu časť jeho diela je považovaná prvá kniha Dejín. Popisuje tu udalosti o ktorých sa nezachovali žiadne iné alebo len útržkovité správy.
Wikipedia
