Stefan Banach bol poľský matematik, jeden z patrónov ľvovskej školy matematiky v predvojnovom Poľsku.
Väčšinu matematických poznatkov sa naučil sám. Jeho génia objavil náhodou Hugo Steinhaus. Keď sa začala druhá svetová vojna pôsobil ako prezident Poľskej akadémie vied a zároveň ako profesor na plný úväzok na Ľvovskej univerzite. Bol aj korešpondenčným členom Ukrajinskej akadémie vied. Vďaka dobrým vzťahom so sovietskymi matematikmi mohol miesto predsedu zastávať aj počas sovietskej okupácie Ľvovu. Nemecká okupácia mesta v roku 1941 vyústila v masové vraždenie poľských akademikov. Banach prežil, avšak jediný spôsob, ako si mohol zarábať na živobytie, bolo kŕmenie vší svojou vlastnou krvou na inštitúte profesora Rudolfa Weigla, kde prebiehal výskum brušného týfusu. Banachovo zdravie sa počas okupácie rapídne zhoršilo a dostal rakovinu pľúc. Zomrel ešte predtým, ako sa mohol vrátiť po vojne do vlasti z Ľvovu, ktorý bol začlenený pod Sovietsky zväz.
Théorie des opérations linéaires
sa považuje za Banachovu najvýznamnejšiu prácu. Takisto inicioval a bol redaktorom série Studia Mathematica.
Stanislaw Marcin Ulam, ďalší z Ľvovskej školy matematiky, vo svojej autobiografii hovorí v súvislosti s Banachom toto: „Dobrí matematici vidia analógie. Vynikajúci matematici vidia analógie medzi analógiami.“
Banach založil funkcionálnu analýzu, taktiež učinil množstvo významných príspevkov k teórii vektorových priestorov, teórii miery, teórii množín a iným disciplínam matematiky.
Wikipedia
[Beata Randrianantoanina, Narcisse Randrianantoanina, Banach Spaces and Their Applications in Analysis: Proceedings of the International Conference at Miami University, May 22-27, 2006, in Honor of Nigel Kalton's 60th Birthday, http://books.google.com/books?id=1GiwqU-gB_kC&pg=PR5, 2007, Walter de Gruyter, 978-3-11-019449-4, 5]
