Méhér Bába , vlastným menom Merwan Šeriar Irání bol indický mystik a duchovný majster, ktorý v roku 1954 verejne oznámil, že je Avatára veku.
Méhér Bába sa narodil v perzskej rodine v Púne, v Indii. Bol obyčajné dieťa a neprejavoval nijaký mimoriadny záujem o duchovné záležitosti. Ako 19-ročný sa na ulici stretol so starou súfijskou sväticou Hazrat Bábádžán, ktorá ho pobozkala na čelo a takto spustila proces jeho údajnej duchovnej transformácie trvajúci sedem rokov. Stretol sa aj s ďalšími duchovnými učiteľmi, ktorých označil za "piatich dokonalých majstrov". Pred začiatkom svojho verejného pôsobenia sa usadil v meste Sakori spoločne s jedným z nich, Upasani Maharadžom. Jeho prví žiaci mu dali meno Méhér Bába, čo v preklade znamená Súcitný Otec.
Od 10. júla 1925 až do konca života zachovával mlčanie. Deň predtým, na otázku, ako bude svojim žiakom odovzdávať učenie keď nebude rozprávať, odpovedal: Neprišiel som učiť, ale prebúdzať. Neskôr, počas jednej cesty na Západ, podal k tejto veci ďalšie vysvetlenia: To, čo je skutočné, je dávané a prijímané v tichu, a Ak nepočuť moje ticho, načo by boli dobré slová? V roku 1927 prestal aj písať a komunikoval za pomoci abecednej tabuľky, keď ukazoval na jednotlivé písmená. V roku 1954 opustil aj tento spôsob komunikácie a komunikoval prostredníctvom vlastného systému gestikulácie. Trávil dlhé obdobia v ústraní, často držal pôst. Tieto obdobia sa striedali s obdobiami putovania, verejných vystúpení a charitatívnych pôsobení, počas ktorých pomáhal malomocným, chudobným a duševne chorým. V priebehu jedného obdobia cestoval inkognito po Indii a viedol to, čo nazval novým životom. 10. februára 1954 Méhér Bába oznámil, že je Avatára .
Po automobilových nehodách v Spojených štátoch v roku 1952 a v Indii v roku 1956 jeho schopnosť chôdze veľmi utrpela. V roku 1962 bolo množstvo jeho západných žiakov pozvaných na stretnutia s jeho indickými mandalí v rámci série stretnutí nazvaných "Zhromaždenie Východ-Západ".
Od roku 1966 Bába poukazoval na problém narastajúceho rozmáhania sa drog v západnom svete a na falošné presvedčenie o ich duchovnom úžitku. Napriek zhoršujúcemu sa zdraviu pokračoval vo svojej "univerzálnej práci", ktorá zahŕňala pôst, samotu a meditáciu, a to až do svojej smrti 31. januára 1969. Jeho samádhí v Méhérabáde sa stala medzinárodným pútnickým miestom.
Wikipedia
✵
25. február 1894 – 31. január 1969