Lev Nikolajevič Tolstoj: Populárne citáty (page 5)

„Čím je človek lepší a múdrejší, tým viac dobra nachádza v ľuďoch.“

„Len tí ľudia, ktorí sú schopní silne milovať, môžu trpieť veľkým zármutkom, ale zároveň tá istá potreba milovať slúži aj na potlačenie ich zármutku a hojí ich rany.“

„Učeným je ten, kto vie mnoho z kníh, vzdelaný je ten, kto ovláda najpotrebnejšie znalosti svojej doby a osvietený je ten, kto pochopí zmysel vlastného života.“

„Dôležité je, aby každý človek mohol byť hrdý na prácu, ktorú vykonáva.“

„Tajomstvo šťastia nespočíva v tom, že stále robíme to, čo chceme, ale v tom, že stále chceme to, čo robíme.“

„Muži trpia viac myslením ako čímkoľvek iným.“

„K tomu, aby sme boli šťastní, potrebujeme len jedno, milovať všetko a každého.“

„Človek dostáva odmenu za dobrý skutok, ktorý vykonal, už v radosti, ktorú za to cíti.“

„Milovať, znamená odpúšťať.“

„Odsudzovať iného je vždy nesprávne, lebo nikto nikdy nemôže vedieť, čo sa odohrávalo a odohráva v duši druhého človeka.“

„Nevyčítaj životu, čo ti nedal, ale uč sa oceňovať, čo ti dal.“

„Keď ťa napadne, že všetko to, čo si myslel o Bohu, je prevrátené a žiadny Boh nie je, nestrachuj sa nad tým. Stáva sa to každému. Nemysli si však, že tvoja neviera pochádza z toho, že Boh neexistuje, lebo keď už neveríš v Boha, v ktorého si skôr veril, je to preto, že v tvojej viere bolo niečo pochybné a musíš sa viac snažiť lepšie pochopiť to, čo voláš Bohom. Keď divoch prestane veriť vo svojho dreveného Boha, neznamená to, že Boh neexistuje, ale iba že nie je z dreva.“

„Človek dokáže žiť a byť zdravý bez toho, aby zabíjal zvieratá kvôli jedlu. A preto, ak konzumuje mäso, podieľa sa na zabíjaní zvierat len kvôli svojmu apetítu. Takto konať je nemorálne.“

„Každý sa snaží zmeniť svet, ale nikto sa nesnaží zmeniť seba.“

„Sloboda ducha je najväčšou hodnotou.“

„Človek, ktorý poznáva svoje poslanie, zároveň spoznáva aj svoju hodnotu.“

„Jar je čas plánov a projektov.“

„Najlepšej metódy nieto - najlepšia metóda pre učiteľa je tá, v ktorej sa dobre vyzná.“

„Človek sa podobá zlomku, v ktorom čitateľ je to, čo je naozaj, a menovateľ to, čo si o sebe myslý. Čím je menovateľ väčší, tým menší je zlomok.“