Jakub I. bol kráľ Škótska ako Jakub VI.od 24. júla 1567 a kráľ Anglicka a Írska ako Jakub I. od únie škótskej a anglickej koruny 24. marca 1603 až do svojej smrti roku 1625. Kráľovstvá Škótska a Anglicka boli jednotlivé zvrchované štáty s vlastnými parlamentmi, súdmi a zákonmi, hoci v oboch vládol Jakub v personálnej únii.
Jakub bol synom škótskej kráľovnej Márie a prapravnukom Henricha VII., anglického kráľa a lorda Írska, a teda potenciálnym nástupcom všetkých troch trónov. Nastúpil na škótsky trón vo veku trinástich mesiacov po tom, čo bola jeho matka prinútená abdikovať v jeho prospech. Počas jeho mladosti, ktorá sa oficiálne skončila v roku 1578, vládli štyria rôzni regenti, aj keď úplnú kontrolu nad jeho vládou získal až v roku 1583. V roku 1603 vystriedal na tróne posledného tudorovského panovníka v Anglicku a Írsku Alžbetu I., ktorá zomrela bezdetná. Ďalej vládol vo všetkých troch kráľovstvách 22 rokov, teda po ňom známom období ako Jakubovská éra, až do svojej smrti. Po Únii korún sa od roku 1603 usadil v Anglicku . Do Škótska sa vrátil iba raz, v roku 1617, a označil sa za „kráľa Veľkej Británie a Írska“. Bol hlavným zástancom jednotného parlamentu pre Anglicko a Škótsko. Za jeho vlády sa začala britská kolonizácia Ameriky.
Jakub vládol v Škótsku 57 rokov a 246 dní, čo je najdlhšie zo všetkých škótskych panovníkov. Väčšinu svojich cieľov dosiahol v Škótsku, v Anglicku však čelil veľkým problémom, vrátane sprisahania o strelnom prachu v roku 1605 a opakovaných konfliktov s anglickým parlamentom. Za vlády Jakuba pokračoval „zlatý vek“ alžbetínskej literatúry a drámy, pričom k prosperujúcej literárnej kultúre prispeli spisovatelia ako William Shakespeare, John Donne, Ben Jonson a Sir Francis Bacon. Sám Jakub bol talentovaným vedcom, bol autorom diel ako Daemonologie , Pravý zákon slobodných monarchií či Basilikon Doron . Sponzoroval preklad Biblie do angličtiny, ktorá by po ňom neskôr dostala meno: Biblia kráľa Jakuba. Sir Anthony Weldon tvrdil, že Jakub bol od tej doby nazývaný „najmúdrejším bláznom v kresťanstve“, čo je epiteton spojený s jeho postavou. Od druhej polovice 20. storočia majú historici tendenciu revidovať Jakubovu reputáciu a správať sa k nemu ako k vážnemu a premyslenému panovníkovi. Bol pevne odhodlaný k mierovej politike a snažil sa vyhnúť účasti v náboženských vojnách, najmä v tridsaťročnej vojne , ktorá zničila veľkú časť strednej Európy.
Wikipedia
✵
19. jún 1566 – 27. marec 1625
•
Ďalšie mená
Jakub I. Stuart,
Re Giacomo I d'Inghilterra
