Fritz Mauthner bol nemecký básnik a filozof, ktorý anticipoval filozofiu jazyka 20. stor.
Podľa Mauthnera jazyk vytvára falošný dojem, že poskytuje objektívny obraz sveta. V skutočnosti sa tento obraz tvorí v súlade s našimi praktickými potrebami, z čoho plynie relativita svetonázorov, ktoré nachádzajú svoj výraz v rôznych jazykoch.
Mauthner podáva nominalistickú kritiku jazyka s cieľom zbaviť sa tyranie jazyka, slovnej poverčivosti ako viery, že slová zodpovedajú objektívnym danostiam skutočnosti. Jazyk skrz-naskrz preniknutý metaforickosťou. Táto metaforickosť na jednej strane znemožňuje jazyku fungovať ako nástroj poznania, no na druhej strane mu umožňuje byť prostriedkom umeleckého vyjadrovania sa.
Mauthner svoju kritiku jazyka rozvíja výslovne nadväzujúc na Kantovu kritiku rozumu, no na rozdiel od Kanta Mautnerovi ide o to, aby preukázal nemožnosť ľudského poznania vôbec, teda nielen v metafyzike a filozofii, ale aj v prírodných vedách. Mauthner tak dospieva k totálnemu skepticizmu existencialistického zafarbenia.
Metodicky Mauthner vychádza zo stotožnenia myslenia a hovorenia, možnosť poznania skúma na základe jazyka a popiera túto možnosť radikálnym pochybovaním o jazyku, pričom jazyk skúma:
ako nástroj poznania;
ako vyjadrovací prostriedok básnika;
ako dorozumievací prostriedok v každodennom živote.
Wikipedia
Beiträge zu einer Kritik der Sprache (1923), I, p. 56; as quoted in "Wittgenstein versus Mauthner: Two critiques of language, two mysticisms" (2007) by Elena Nájera http://wittgensteinrepository.org/agora-alws/article/view/2659/3042