Friedrich Nietzsche: Človek (page 2)

„Z lásky k ľuďom človek občas objíme niekoho ľubovoľného (pretože nemôže objať všetkých), ale práve to nesmie onomu ľubovoľnému prezradiť.“

„Každým rastom do výšky a veľkosti rastie človek tiež do hĺbky a hrôzy - jedno nemáme chcieť bez druhého - alebo skôr: čím dôkladnejšie chceme jedno, tým dôkladnejšie dosahujeme druhé.“

„Počúvajte ma dobre, lebo vás učím, ako byť nadčlovekom! Nadčlovek je zmyslom zeme! Človek je len lanom medzi zvieraťom a nadčlovekom - lanom napnutým nad hlbokou priepasťou.“

„Človek buď nesníva vôbec, alebo zaujímavo. Musíme sa učiť tiež tak bdieť - buď vôbec nie, alebo zaujímavo.“

„Človek si nezlomí nohu vtedy, keď v živote s námahou stúpa nahor, ale vtedy, keď si všetko začne uľahčovať a hľadať najpohodlnejšiu cestu.“

„Keď si človek postaví dom, vždy zbadá, že sa pritom priučil niečomu, čo mal rozhodne vedieť prv, než začal stavať.“

„Ešte nikdy neexistoval človek, ku ktorému by sa menej hodilo slovo skľúčený.“

„Najhoršia choroba človeka pramení v sentimentalite, s akou sa snaží premôcť svoje choroby."“

„Ten, kto by sa jedného dňa chcel naučiť lietať, sa najskôr musí naučiť chodiť a behať, liezť a tancovať; človek nemôže naletieť do lietania.“

„Po kontakte s veriacim človekom mám vždy pocit, že si musím umyť ruky.“

„Človek by sa mal držať svojho srdca, pretože ak ho pustí, čoskoro stratí kontrolu aj nad hlavou.“