Douglas Robert Steuart Bader CBE, DSO, DFC bol britský stíhací pilot.
Preslávil sa počas druhej svetovej vojny ako stíhacie eso RAF. Zostrelil 20 nepriateľských lietadiel ďalšie 4 štyri zostrelil v spolupráci; šesť pravdepodobných zostrelov a jeden pravdepodobný spoločný zostrel. Okrem toho v boji poškodil 11 nepriateľských lietadiel.
V Spojenom kráľovstve sa tešil veľkej obľube. V roku 2002 bol napríklad zvolený 47. najväčším Britom histórie – prispel aj mimoriadny osobný príbeh, lebo Bader prišiel pri havárii roku 1931 o obidve nohy a ako prvý známy takto postihnutý vojenský pilot sa vrátil k aktívnej službe. Podobným prípadom bol napr. sovietsky letec A. M. Maresiev.
Na začiatku vojny slúžil v 19. peruti, neskôr bol menovaný do funkcie veliteľa 222. perute RAF.[chýba zdroj] Od 24. marca do 9. augusta 1941, Bader absolvoval nad Francúzskom 62 bojových misií typu „sweep“. 9. augusta 1941, bol na svojom stroji Supermarine Spitfire Mk VA so sériovým číslom W3185 a označením D-B v priebehu letu nad Nemcami okupovaným sektorom Francúzska v oblasti Abbeville resp. Wissan.
Po zostrelení bol zajatý a poslaný do zajateckého tábora Colditz. Aj napriek svojmu postihnutiu sa niekoľkokrát pokúsil o útek, vždy však neúspešne. Bader bol prominentným zajatcom a bolo s ním veľmi dobre zaobchádzané. Nemecký generál Adolf Galland po Baderovom zajatí informoval Britov o poškodení jednej z jeho protéz a navrhol im aby mu letecky dopravili novú protézu. Túto operáciu dokonca schválil veliteľ nemeckej Luftwaffe Hermann Göring. Briti na ponuku odpovedali a už 19. augusta 1941 mu na dohodnutom mieste pri St Omer zhodili novú protézu. Bader sa viac s Gallandom do konca vojny nestretol. Tábor i s Baderom oslobodila až v apríli 1945 americká armáda.
Keď sa v lete 1945 po vojne Bader stretol s nemeckými letcami na čele s Gallandom znovu bola situácia opačná a v zajatí boli teraz oni. Günther Rall neskôr tvrdil, že Bader ponúkol novú protézu ako náhradu za chýbajúcu končatinu Hansovi-Ulrichovi Rudelovi, s ktorým sa ako so zajatcom stretol na základni RAF v Tangmere.
O svojom živote napísal knihu Reach for the Sky, ktorá bola aj sfilmovaná. Po vojne pracoval v ropnom priemysle a venoval sa charitatívnej činnosti v prospech telesne postihnutých.
Wikipedia
✵
21. február 1910 – 5. september 1982