Vyhľadávanie

„Vždy sme chceli byť úspešní, avšak podľa svojich vlastných predstáv. Chceli sme robiť hudbu, ako sme robili, a dúfali sme, že vkus publika sa zmení, alebo že my môžeme zmeniť jeho vkus.“

„Na to, aby boli v konečnom dôsledku v pokoji sami so sebou, hudobník musí robiť hudbu, umelec musí maľovať a básnik musí písať. Tým, čím človek môže byť, tým musí byť.“

„Umenie je žiarlivá milenka, a ak nejaký muž má geniálne nadanie pre maľbu, poéziu, hudbu, architektúru alebo filozofiu, je z neho zlý manžel a neschopný živiteľ rodiny.“

„Snáď anjeli, keď chcú vzdávať chválu Bohu, hrajú Bachovu hudbu, ale nie som si tým istý; avšak som si istý tým, že keď sú sami medzi sebou, hrajú Mozarta a vtedy ich aj Pán s potešením počúva.“

„Slová stoja za prd. Tým myslím, že už každá vec bola povedaná. Nemôžem si spomenúť na poslednú skutočnú zaujímavú konverzáciu, ktorú som mal. Slová nie sú také dôležité ako energia plynúca z hudby, najmä zo živej.“

„Hudba nie je iba nejaký druh zábavy, ale stvárnenie hudobných ideí hudobným básnikom, hudobným mysliteľom. Tieto hudobné idey musia zodpovedať zákonom ľudskej logiky - sú súčasťou toho, čo človek môže vnímať, posudzovať a vyjadrovať.“

„Literatúra môže byť príkladom, môže vrátiť slovu jeho zmysel, chuť, farbu, hudbu; môže vytrhnúť slovo z množstva, môže mu dať nový zvuk, zvuk našej epochy... za jediného predpokladu, že bude sporiť slovami, a nebude sporiť myšlienkami.“

„Ak máme neúspech v láske, musíme hľadať dôvody. Prvý krok je, aby sme si uvedomili, že láska je umenie, rovnako ako je ním sám život. Ak sa chceme naučiť milovať, musíme postupovať rovnako, ako keď sa chceme vzdelávať v akomkoľvek odbore, hoci v hudbe, maľovaní, liečení, alebo v inžinierstve.“

„Pusť sa do nejakého umenia. Vážne. Umenie nie je iba spôsob, ako sa uživiť. Je to veľmi ľudský spôsob, ako urobiť život znesiteľnejšim. Keď budeš robiť nejaký druh umenia, tvoja duša porastie. Spievaj si v sprche. Tancuj v obývačke na hudbu z rádia. Rozprávaj príbehy a rozprávky. Napiš kamarátovi básničku, aj keď bude úplne nanič. Rob to ako najlepšie dokážeš a budeš obrovsky odmenený. Niečo vytvorĺš.“

„Pustiť sa do semiotiky ticha: môže to byť semiotika mlčania, semiotika ticha v divadle, semiotika ticha v politike, semiotika ticha v prejave, čiže dlhá odmlka, ticho ako prostriedok na vytvorenie napätého očakávania, ticho ako hrozba, ticho ako súhlas, ticho ako popretie, ticho v hudbe. No prosím, koľko tém na výskum semiotiky. A preto vás, Taliani, nevyzývam k rozprávaniu príbehov, vyzývam vás k tichu.“

„Neuspokoj sa s niečím, čo je pekné, dostačujúce, pohodlné. Hľadaj, až kým nenájdeš niečo, čo ťa postaví zo stoličky, čo rezonuje s tvojím vnútrom. A to platí o ľuďoch, záujmoch, práci, majetku, oblečení, hudbe, knihách, umení. O všetkom. Postaraj sa o každý aspekt svojho života najlepšie, ako vieš. Sú to tie veci, ktoré nás najviac inšpirujú, v ktorých sa dokážeme nájsť. Obklop sa tým, čo miluješ, a vybuduješ si nebo na zemi.“

„Nájdi sa čas. Skôr mali ľudia čas a nemali hodiny, dnes majú hodiny a nemajú čas. Nájdi si čas na prácu, je to cena za úspech. Nájdi sa čas na premýšľanie, je to zdroj sily. Nájdi as čas na hranie, je to tajomstvo mladosti. Nájdi sa čas na čítanie, je to základ vedenia. Nájdi si čas na prívetivosť, je to brána ku šťastiu. Nájdi si čas na lásku, je to pravá životná radosť. Nájdi si čas na radosť, je to hudba duše.“

„Niekedy by som sa chcel vybrať na roadtrip. Sám alebo s niekým, koho milujem. Odísť, objavovať nové miesta. Spať v aute. Zastaviť a len tak obdivovať výhľad. Navštíviť múzeá a malé kaviarničky. Počúvať počas jazdy svoju obľúbenú hudbu. Urobiť fotky nádherných západov slnka. Prebehnúť sa cez les. Nasledovať hmlu, nasledovať slnko. stráviť hodiny na lúke pletením vencov z kvetov. Citiť Vietor vo vlasoch. Nakúpiť suveníry. Spoznávať ľudi. Všetko pozorovať. Chcem zbierať zážitky. Chcem sa cítiť nažive.“

„Ale náboženství nemusí být jen vírou zaměřenou na Boha. Je to cokoli, čím se lidé snaží udělat něco s tím neklidem – cokoli, co dává jejich životu účel, smysl a směr. Naše práce je zajistit, aby je právě náboženství vedlo správným směrem – jinam, než kam má na mysli Nepřítel. Dávám ti své slovo, že tak může fungovat téměř cokoli. Tak máme lidi, jejichž náboženstvím je sport. O nějakém klubu toho vědí víc než o svých dětech. Náboženstvím může být politika, peníze, životní prostředí, válka, mír, duševní zdraví, vitamíny, sex, hudba, růst svalů, móda, lidská práva, monarchie, anarchie, horolezectví, filmové hvězdy, zvelebování bytu – prostě jakákoli posedlost. Nezáleží na tom, co to je, pokud to zaujímá ústřední místo v životě osoby, pokud zabírá to, co by se mohlo nazývat „Božím místem“. (s.23) “

„To miesto po tebe

Možno som ťa sklamal,
možno som vtedy povedal slová,
ktoré som nikdy nechcel pustiť z úst.
A možno práve v tej chvíli
sa nám láska začala trhať medzi prstami.
Nechcel som ti ublížiť.
Nikdy.
Len som bol človek,
čo sa bál,
a strach ma naučil byť ostrý tam,
kde som chcel byť nežný.
Keď si odišla,
zostalo po tebe ticho,
čo sa nedá prehlušiť ani nocou,
ani hudbou,
ani cudzím hlasom,
ktorý sa snaží zaplniť miesto,
ktoré bolo tvoje.
Hovorím si, že je to moja vina.
Že som mal byť lepší,
tichší,
múdrejší,
že som mal viac vidieť a menej padať.
Ale pravda je jednoduchá —
miloval som ťa tak silno,
že som tým občas horil zvnútra.
A dnes, keď sa dotknem spomienok,
bolí to rovnako ako vtedy.
Nie preto, že si odišla,
ale preto,
že nikto odvtedy nevedel
zasvietiť v tom prázdnom mieste,
ktoré si po sebe nechala.
Možno som to pokazil.
Možno sme to pokazili obaja.
Ale láska, ktorá bola pravdivá,
nezmizne úplne.
Len sa zmení na tieň,
ktorý ma sprevádza všade,
kým nenájdem niekoho,
kto mi konečne pripomenie,
že aj zlomené srdce
sa môže znova naučiť biť.“

„Občas mám pocit, že ma ľudia nepovažujú za skladateľa. Ja som pritom odjakživa skladateľom, už od ôsmich rokov… Vždy som sa považoval za skladateľa, ale svet má problém vnímať ma tak, pretože všeličo z toho, čo skladám, je kontroverzné.“

„"Nadzmysel nad zmyslami v poézii totiž je pohyb: smelý skok z čarokruhu, ktorý ručičkami dokola, dokola kreslia hodiny… smelý skok poza začarenú čiaru z údelu, času jeho návyku, po nové vône, farby, po chuť na jazyku, po nový dotyk hmatom otupených prstvo, po nepočuté nikdy alebo symfóniách Mozartov a svrčkov na letné poludnie a v Malej nočnej hudbe kŕkajúcich žiab. V jej moci previdieť a nájsť budúce bude v súkolí prítomnosti a prečasovať je na bývalo a bolo… nahmatal Antonov, až skríkol, ozaj skríkol na okúňavé ticho prvým potleskom, materské znamienko na skrytom mieste svojej prvej lásky, plastiku zdravých úderov v jej žilách, jej nutnosť nevyhnutnú, jej strhujúcu vášeň, jej spaľujúce veky na popol a naveky dvíhajúci veky z popola, jej príťažlivosť, pre ktorú sa opúšťali lásky a vedeli sa pre život v nej vrhať do smrti, hockde, hocikedy, preboha, koľkí: presilu pre, ktorá v nej prevýšila prevídanie básní: prevraty súce presvedčiť a pretvárať a premôcť. Ale to sa priblížila k sebe. Už prenikala tôňu svojej podobnosti, do svojich údov vstúpila a v rozkmásaných šatách vôňala ako vtedy dymom vatier pouličných stráží na Nevskom v Peterburgu v roku sedemnástom. A že ju poznal z diaľky poézie, Antonov tlieskla prvý na jej počesť. A revolúciu s ktoru sa pri nej zvítal, vzrušene potľapkával v tomto potlesku." L. Novomeský, Víla Tereza“