simon

„vietor v sebe dufa ze sledujeme svet v pohybe vetrika ako vzduch pracuje a tak medzi nami svetom kracame po nohach svojich ze zelanie sa stretne pod prichodom sveta na tento zivot a pritom si zelame aby sme mohli ovladnut seba do pokoja laskavosti zeny“

„medzi sladkostou bozku sa naladenie sveta ako svetom hned lasku dokonale napravit sa nazyva krok k uspechu ze srdce naplni vasnou a horlivostou ze volanie po dusi sa pozrie svetlo do neba“

„Vzduch
Vzduch v tebe prevláda, že som v posteli a ťa bozkávam.
Bozkávam ťa veľmi, ako krásne pľúca pracujú ti, že odoláme čo v skutočnosti chceme prežiť spolu.
Prežijeme spolu toľko veľa vecí, ako krásne sa pohybujeme po kružnici.
Pohybujeme sa vzduchom, ako krásne si rukou pohladíme tvár spoločnosťou, ktorá smie nabudiť nás stretnutím spolu.
Toto stretnutie si navždy zapamätáme, že sa v posteli hráme a svet si osladíme.
Osladíme si veľmi veľké reči, že láska si objíme svoje kvety, ktoré tak radi máme a v záhrade sa spoznáme.
V tejto záhrade sme vyrástli, že potrebujeme svet ohúriť a lásku nanovo vyprosiť.
Vyprosíme si veľa vecí, že kráčame k bohu tak, že modlíme sa našu slohu, ktorá znie, že láska skromná bude, pokým srdce bude tancovať, ako anjeli sa radovať.
Radujeme sa spoločne, že vyrastie z nás boží človek, ako vzduch čo pracuje v našom tele.
V tomto tele svet si pohybujeme, že trávička sa zelení z toho nášho krásneho prostredia to v čom boh nám posiela hore z nebíčka.
Z toho nášho človeka sa odhodláme, že láska bude v znamení svojho pokušenia, ktoré nám na očiach vidia všetky nežné stvorenia.
V tomto stvorení smieme založiť seba do života, ako rastieme zo svojho pokojného sveta.
Na tomto svete sme sa zobudili z toho sna, že raz budeme šťastný v nebi čím sme boli na zemi.
V nebi to bude prekvitať spoločnosťou nášho boha, že skutočnosť si vyberie nášho priateľa.
Vyberieme si z toho pekného sna, že osladíme si tam večnosť nášho pokoja.
Vo večností nám bude dobre žiť, akými ľuďmi sme boli na zemi a potom uvidíme, že láska smie nabudiť všetky nežné pokolenia, ktoré dávajú nám za pravdu, ako nás milujú.
Milujú nás tak, že potrebujeme radosť v očiach, ako sen v náručiach.“

„Dážď.
Dážď je krásny a láskou lepší, že prídeme ku sebe premočený a potom svet obľúbený bude, že srdce smie nabudiť iskru krásnej nálade.
V tejto nálade sme pochopený, že kvapká šťastie do dlane, lebo svet sme skúsili na môj veru tak, ako sme si sľúbili.
Sľúbili sme si veľmi, že dosť presne sa zaobídeme bez rôznych nadávok, že láska smie ovplyvniť svoj čas.
Tieto nadávky sme si vyslyšali, že lásku skromne namaľovali a dôvod prečo sa usmievať si ty a kvapky po tvári, ktoré tak rád utieram.
Utieram rád, že po tvári si mierne dokážem predstaviť, že lásku navždy smiem nabudiť.
Nabudíme seba, aby sme mohli dostať slušne do seba, aké teplo pod dáždnikom smieme navždy zachytiť.
Zachytíme svoje spokojností, že lásku vyjadríme zblízka, aby sme mohli ovládnuť svoj svet do života.
Tento svet si bezpečne ustrážime, aby dokázali sme prebudiť sen v mori, ako pláva rybka po hladine rieky.
Po tejto rieky sme zobudený, že kvapká rosy nás oživí, aby sme dokázali lepšie sekundy dažďa zamilovať do krásnej prírody.
V tejto prírode sme našli seba, že láska si rozplynie kus nášho boha, ktorá si želá, aby sme ľúbili svoje krásy tohto sveta.
V tomto svete sme obľúbený, že láska skutočne otvorí dvere do krásnej rozprávky.
V tejto rozprávke sa ocitneme do krásneho sna, že zobudíme naše jednoduché city skromností.
V skromností sa láska naplní do krásneho vreca plného šťastného dňa.
Tento deň zapíše sa do života, že príde tá skutočná chvíľa, ktorá schová spoločné úsmevy do náručia.
Tieto úsmevy sme v najlepšom svete dokázali rozveseliť, do krásneho šťastia úprimností.
Táto úprimnosť si vybuduje spokojné zblíženie, ktoré patrí do lásky nežne.
Nežne a perfektne si láska priveľmi dostane svoje slobodné rozhodnutie do pohladenia skutočného života.“

„Pery
Perami sme nabudili svoje celé ústa, aby sme dostali seba do náruče.
V náručí sa pery objímajú, aby sme obsypané snehom navždy teplom rozpustili.
Rozpustili sme ich, aby láska zohrievala pri tanci, kde pery navždy schovajú sa tak medzi nami vášeň prevláda.
Prevládame so sebou, lebo srdce začína chvieť sa, ktoré láskou dotýkajú seba.
Dotýkame sa perami, že slniečko máme nad nami, aby nám tie svoje lúče dotykom pomohlo.
Poteší nás to, že dotyk krásny sa navždy zobudí, aby sme pery držali v sebe po celý čas.
Držíme sa perami pri sebe tak, ako slzy v očiach sa nazýva rozprávka do nášho svetla.“

„Loptičky
Láska moja skutočná radosť spolu, ako srdce na dve polovice.
Toto srdce si želáme, že spolu vybudujeme spoločnosť, aby sme mohli dostať priateľa na dlani.
V tomto priateľovi si získame vernosť a spojenie, že lásku vyjadrujeme tak, ako vieme nabudiť pri hre.
V tejto hre sa zapáčime svojmu postaveniu, že láska sleduje svoje miesto, aby sme zachránili seba do života.
Do tohto života si spoločnosť dokážeme zamilovať, že loptičky sa chcú hrať a pritom sme dohodli stretnutie svojho šťastia.
V tomto stretnutí si bezpečne postaráme svoje dielo, že lásku smieme postaviť do krásneho života.
Tento život si potrebujeme, ako láska spolu pracuje, že loptičky si ustrážime.
Takéto loptičky sme dostali od svojho dievčaťa, lebo dokážeme spoločne hrať sa.
Hráme sa tak, že loptičky si držíme, aby sme pod tričkom zachránili svoje dokonale pristátie.
V tomto pristáti na sebe si obľúbime seba, aby sme mohli dostať svojho miláčika.
Tento miláčik si dokáže zamilovať sen, ktorý v noci sníva, aby sme loptičky držali pri sebe.
Držíme seba, aby sme priateľstvo dokázali zamilovať a pritom sme láskou na seba pritiahli svoje šťastie.
Toto šťastie si vieme predstaviť, že loptičky navždy dokážu potešiť.
Potešíme sa zo seba, pokiaľ láska v loptičkách dokáže zamilovať priateľa.“

„Zvončeky
Zvončeky svoje pri uchu zvonia, pokým láska dokáže milovať.
Milujem veľmi žijem krásnymi smermi, pretože sme do seba zaľúbený.
Zaľúbený sme láska moja, pokým srdce dokáže spriateliť, aby sme mohli dostať kúsok priateľstva.
V priateľstve si žijeme, aby sme dokázali lásku zotrvať v sebe spokojného života.
V spokojnom živote si držíme, pokým láska pri duši slovo teplo udrží.
Udržíme všetko, ako lásku v zvončekoch, pokým šťastie si vybuduje svoje milovanie.
Milujeme seba, aby sme zvončeky navždy držali a život spolu dokázali postaviť.
Postavíme seba do pozoru, v tomto sne, ako sloboda, pokým srdce odzvoní šťastie.
V tomto šťastí si lásku dokážeme predstaviť, aby sme mohli dostať seba do budúcnosti.
Dostaneme všetko, ako srdce na tanieri, pokým bezpečne si vieme život predstaviť.
Predstavíme si šťastie, aby sme budovali spoločné zvončekové posedenie.
Na tomto posedení si želáme, aby sme zvonček držali pri sebe, ktorá smie nabudiť seba do života.
Nabudíme seba do pokoja, že zvonček nám zazvoní pri uchu veľa.
Tento zvonček si zachytí, že lásku nanovo povzbudí, aby sme zamilovali všetko stvorenie.
V tomto stvorení si boh znesie naše milé vďaky a lásku v sebe postaví.“

„Pero
Krásna slečna rozlúsknem všetko na svete, pokým srdce nabudí moje bozky a pery dokáže potešiť.
Poteším sa s tebou, že ponúknem ti svoje nebo, že slza zapíše papier na modro.
Tento papier zapíšem pre teba, lebo sa láska páči tak jednoduchá, ktorá smie pohladiť seba do života.
Zapíše sa perom do života, že milujem ťa dosť skvelo a pestro, aby sme mohli vybudovať svoje miesto.
V svojom mieste stačíme veľa, že skromne dokážeme milovať, pokým srdce píše tým krásnym perom.
Milujeme sa veľmi, že pohladíme sa po tvári, že láska skutočne dokáže vnímať svoje poklady.
Poklady to sú láska moja dobrota a potreba viesť teba do života, že skvelo doručíme seba do srdca.
Do tohto srdca nalejem všetko, ako skutočnosť a poctivosť, že ovládať ťa smiem dokonalo.
V tomto dokonalom svete potrebujeme sebe dôverovať, že sledovať smiem pohladenia po duši, aby sme dohodli priateľstvo.
V priateľstve si veľmi rozhodne vstúpime do pomoci ruky vložiť, aby sme mohli navždy pochopiť, že láska ovláda naše úspechy.
V pochopení seba sa láska poteší, že sloboda napíše svoje myšlienky a potom sen dokáže milovať mňa.
Milujeme seba, ako nežné dotyky tak, ako milujeme svoje povzdychy, ktoré milé stvorenie pre nás v láske podučí.
V tomto svete sme naučený, že dokážeme potrebovať seba, ako nežné krídla.“

„Svetielka
Pohladením po duši, ako svetlo do očí tak láska spozná všetko,čím skutočne sen objaví spoločnosť.
V tejto spoločností sme medzi seba postavený, že kroky nám budú započítané, ako pomoc zhora.
V týchto svetielkach svet dostane navždy pokoj, aby sme dostali všetko na tvári a láska zvyčajne stojí v sebe.
Stojíme v sebe, že láska nad brehom rieky spolu ovládne seba do budúcnosti.
Ovládneme svoje pocity, ktoré smieme preskočiť do vnútra, že sledujeme oči, ako krásne svietia do života.
Svietime si na seba tak, ako medzi seba zapadneme, že slniečko v očiach medzi seba dostane kus priateľstva.
Toto priateľstvo spolu vybudujeme, ako svetielko si dostane seba na cesty, kde smerujeme.
Smerujeme do sveta, že láska medzi seba dostane krásne oči, ktoré musíme prevládnuť nad sebou.
Prevládneme zo sebou všetko, čo láska skutočne otvorí dvere, aby sme mohli dostať kus spoločného sveta.
V tomto svete prebieha hlavne dosť šťastia, čím slza zachytí svet, aby sme videli na cesty.
Tieto cesty sme dokázali spojiť, aby sme mohli kráčať po skutočnom mieste, že láska a slza naozaj vyhrá.
Vyhráme so sebou, aby sme dokázali postaviť nebo, lebo láska smie prebudiť navždy svetlo v duši.
Prebudíme seba do raja, že svetlo naozaj dokáže potešiť priateľa, aby sme museli vychutnať svoje dokonalé pristátie.“

„Záclona
V tomto svete sa skutočnosť potrebuje, aby sme sa držali v hrstí.
Držíme seba, ako dokonalosť svojho dievčaťa, že žijem tak, ako medzi sebou, ako potreba celého sna.
Potreba krásneho iskrenia, že očami navždy milujeme svoje postavenie.
V postavení svoje miesto želáme, aby sme dokázali vybudovať sen nad pozornosť.
Nad týmto svetom sa láska nasmeruje, že tvorí slobodu a vášeň.
V tejto slobode si bezpečne užijeme, že láska skutočne otvorí svet zvnútra.
V otvorení seba spoznaj priateľa, že láska mierne nakloní seba do života.
V tomto živote sme dokázali spoznať všetko, ako nebeské more, ktoré pláva rybka po hladine.
Po tejto hladine sme vybudovali všetko, aby sme dokázali spojiť spoločný sen.
V tomto sne sa páčime sebe, že láska vidí nad miernom pobreží svojho sveta.
Nad týmto svetom sa láska spoločne ovládne, že tvoríme svoje dokonalostí, ktoré miesto v živote spestrí.
Spestríme seba do polohy tohto sveta, že potrebujeme svet objaviť z nášho pokusu o lásku.
V tomto pokuse sme zaskočený, že budujeme svoje položenie po duši.
Po tejto duši sme rozplynutý, že láska skutočne dokonale postaví svoj čas do záchrany.
Postavíme do života, ako nežné dotyky, že pristaneme na tvári.“

„Budík
Budík v tomto svete žije krásnym svetom navždy a dosť presne, že láska skutočne ukáže koľko času nám ostáva.
Ostávame vedľa seba, že začíname ráno povzbudením svojho boha, že ukazuje nám kam smerujeme a žijeme spestrím svetlom do sveta.
Láska moja si krásna svetelná žiara, ktorá rozdá sen slobody do vetra, ktorý vie odolať pokušeniam.
V pokušení seba prebudím sa s tebou, lebo láska skutočná mierne poklesne nad menom, ktoré patrí do seba.
Patríme v sebe, ako priateľské tváre, ktoré rozdávame v sebe, že láska sleduje kam kráčame.
Sledujeme v sebe veľa, že prekročíme svoje puto, ktoré vieme rozdeliť do slobody, aby sme mohli dostať kus roboty.
Táto robota sa medzi nás svetom pohybuje, že položíme život za seba, že láska dokonca navždy pracuje v nás.
Pohybujeme seba do života, že dotyk krásny si vyslúžime, že láska konečne prevládne.
V tomto svete sa láska zabezpečí, aby sme mali silné reči a dokonalé vzťahy, ktoré musíme volať povzbudíme do seba.
Zabezpečíme predstavením skutočného sveta, že ovládneme na dokonalosťou sna.
Toto slobodné rozhodnutie získame so svojho pískaní do duší, že láska otvorí svet dohromady.
Otvoríme seba zo srdca do srdca, že rozdelíme seba do náručia a potom lásku dokážeme postaviť.
Postavíme do života veselostí, ktoré si užívame, aby sme dokázali podoprieť do svetla svojho sna.“

„Tvoje tielko
Pretierame sa, aby sme dohodli svoje zblíženie, ktoré istotou do seba zapadneme, aby sme mohli dodať pery do pusy.
V tomto svete si želáme, v pokoji dostať svoje milé krásne naladenie.
Toto naladenie sme zaistili, že budeme spolu po ceste života, kde smerujeme obidvaja.
V smerovaní seba sa láska skutočne objaví, že pristaneme na tvári a potom slza vytryskne z oka.
V tejto tvári sme navždy postarali o seba, že láska otvorí dvere do sna.
V týchto dverách sa medzi seba postavíme, že láska skutočne svetom sa pohybuje.
Pohybujeme sa, aby sme dodali získanie do partnerstva, aby sme ovládli svoje myslenie.
Toto myslenie sme vyvolali, že láska skutočne svet podporí, že sloboda si zaslúži poznať svoje srdce.
Poznáme seba, že lásku vieme predložiť pred seba, ako spoločné krídla.
Pred sebou sa láska zobudí, že slniečko sa dotkne svojej tváre, aby sme navždy potrebovali objať.
Potrebujeme seba do skupiny vlastnej pocty, ktorá vyvolá svoje povzbudenie.
Vyvoláme seba, že skutočne si odhodláme svoje potreby, že vášeň si zaslúži seba do života.
Zaslúžime seba navždy, aby sme dostali do vetra priateľstva, aby sme medzi seba zapadli.
Zapadneme do seba, že oblaky spoločne si objaví svoje dotýkanie.“

„Ponožky
Založíme do opatery svetom pohybujeme sa, medzi nami svetom ideme, lebo láska život postačí, aby sme sledovali všetko kam smerujeme.
Smerujeme seba, aby sme mohli dostať priateľstvo do budúcna, že sen naladený spolu putuje do celého sveta.
Putujeme svetom, ako hodiny, pokým srdce zabezpečí slobodu a dokonalosť, ktorá získa láskavosť.
Získame seba do krásneho šťastia do celého spoločenstva, ktoré zahŕňa šťastná náhoda.
V šťastí a nešťastí sme spolu, ako šťastie do sveta v nás postupne kráča.
Postupne a do celého sveta, pokým smieme nabudiť svoje nebo, ako svoje šťastie do spoločenstva boha.
Do spoločenstva seba zavládne, že pokračujeme spolu, aby sme mohli z tepla vybudovať svoje miesto.
Vybudujeme všetko, že život si užívame, aby daroval úsmev vo svete spoločného života.
Darujeme seba, lebo láska spolu pristane na tvári, že sledujeme oči, ako nežné dotýkanie.
Sledujeme do krásneho dokonalého vzťahu, že položíme slobodu do šťastia.
Táto sloboda si medzi nami preskočí do pekného prostredia, že láska skutočne otvorí dvere do sveta.
Tieto dvere navždy spojíme, lebo v domove svojho bezpečia sa niekoho z nás dočkáme.
V tomto bezpečí sa láska potrebuje, ako sladkosť na perách, aby sme dohodli spolu kráčať.“

„Nočná košeľa
Prezradím ti,že miesto zachytí medzi sebou, ako láska v posteli skutočnou vášňou.
V tomto svete sa vlastnými rukami predložíme nad hlavami svoje sny, že medzi sebou potrebujeme nabudiť krásny pocit.
Nabudíme sýteho, ako prevládanie nad svetom, že pri sebe smieme pohladiť krásny dotyk s perinami.
V týchto perinách sme dohodli všetko, že v nočnej košeli smieme krásne a nádherne voňať, aby sme museli hovoriť o tele, ako talizmane.
Tento talizman sme stretli na posteli, že potrebujeme dokázať predstaviť, že láska prebudí dokonalosť do vnútra.
V tejto dokonalostí medzi nás sa postavíme, že krásne miesto ovládneme.
Postavíme seba do pozoru, že hlavne bozky navždy ochutíme, ako okorenené ťažkostí.
V týchto ťažkostiach smieme pohladiť seba navždy lásku do vrecka, že stvoríme seba do sveta.
Do tohto sveta sa pozeráme, že láska a sen dokonale zapracuje, že láskavosť si obľúbime, aby sme miesto zachytili.
Pozeráme na seba, že láska pohľadom vyzlečie naše pokušenie, že krásne telo dokonale do tváre pozrieme.
Pozrieme pred seba, že láska značkou postaví pred tvár svoje miesto, že ruky navždy pokoria priateľstvo.
V priateľstve sme dohodli sledovanosť, že na posteli smieme mladosť zanechať, ako nežné dlhé čakanie.
Nežné nočné hodiny sme krátko zabudovali, že láska skutočne vzlietne do nebies, ako nežné krídla.“