simonkotvas158@gmail.com

„Každá báseň je obraz svojho spôsobu.“

„Hnusota je len lenivieť a hlivieť.“

„Hádka, v čase potrebnom a primeranom začatá a vedená, nie je nič zlého a nešťastného.“

„Podliaci by sme boli, keby sme všetko, čo môžeme, za nášho muža neurobili.“

„My chceme slobodu; to je náš cieľ a svätá túžba.“

„Čím väčší, znamenitejší duchovia u ktoréhokoľvek národa povstali, tým krajšia, jadrnejšia, čistejšia, uloženejšia bola ich reč.“

„Naším povstaním dali sme mu, národu tak dlho bezdejinnému dej a to je najväčšie mravné pôsobenie.“

„Kto sa sám neopúšťa, nebýva opustený.“

„Nesvornosť plodí ten, kto iných samovoľne podkopáva, kto iným zlomyseľne škodiť chce.“

„Menej troviť, viacej tvoriť.“

„Ako národ Slovanskí je nad inšje národi kmenovití, tak aj reč Slovanská je hlavňe narečná a muože sa bezpečňe pre svoju ňekoňečnú bohatosť, pre svoju rozvitosť a rozmaňitosť nazvať rečou reči.“

„Každý je sám sebe najbližší.“

„Člověk, ktorý k osobnosti neprišiel, je dieťa.“

„Pozdvihnite dlho skľúčené srdcia svoje, Slovania, a s pomocou Božou odvahu naberte k činom! Jalová je však každá márnomyseľnosť nacionálna, ktorá nijaký hlbší zárod nemá v sebe. O ľudstvo ide koniec-koncov, ktorého údmi sme my spolu so všetkými ostatnými národmi. Ľudovít Štúr,, Slovanstvo a svet budúcnosti https://zlatyfond.sme.sk/dielo/359/Stur_Slovanstvo-a-svet-buducnosti/2“

„Vzájomnosť medzi Slovanmi si zaiste uznanie a chválu zasluhuje, no predsa je to iba malá náhražka v núdzi a nemôže sa nikdy všeobecne rozšíriť v živote všetkých kmeňov. Ľudovít Štúr,, Slovanstvo a svet budúcnosti https://zlatyfond.sme.sk/dielo/359/Stur_Slovanstvo-a-svet-buducnosti/2“

„Symbol spojenia nášho je reč národa, heslo našej vôle života.“

„S materiálnym dobrobytom národa je aj život duchovný najužšie spojený.“

„Niet väčšej a svätejšej pravdy pre život ľudí a národov celých nad tú: Kto sa sám neopúšťa, nebýva opustený.“

„Všade pustnú naše obce. Židia opanúvajú sudcovskou exekúciou postavenie úbohého ľudu, ktorý sa musí vysťahovať z domu, odobrať sa od svojej rodiny a známych a musí sa pustiť do šíreho sveta, aby tam zomrel a zakapal. Svätá vec človečenstva nás vyzýva, aby sme už raz vyslovili zásadu oslobodenia ľudu. V západných štátoch nie sú viac feudálne vzťahy. Veď sa ani nezrovnávajú s požiadavkou tohto storočia. Podľa mňa stojíme na čiare dvoch vekov: jedného zapadajúceho, v ktorom sa práva len jednotlivcom a kastám dávali, druhého svitajúceho, v ktorom sa práva každému, zaslúženému, v opravdivom zmysle vzatému človeku povolia a prisúdia. Dávajme si pozor, aby sme nezaostali za tým, čo už inde svitá a čo je požiadavkou nášho storočia. Nedávno, keď som tu, vec chudobného ľudu podotkol, zaslúžilý vyslanec peštianskej stolice videl v potlačení ľudu osud. Spomenul, že je to beh sveta, keď sa ten čo stojí nižšie v obci potlačí a musí niesť ťarchu dane. Ja v tom žiaden osud nevidím. A chráňboh, aby v tom aj dáky osud bol. Na čele dejov v štátoch a spoločnostiach stojí ľudská vôla, samotné dejiny nie sú nič iné iba rozvíjanie a uskutočňovanie tejto vôle. Ľudovít Štúr, Uhorský snem, 15. január 1848“