Veronika Červenáková

„Hovoríš, že miluješ dážď, ale používaš dáždnik. Hovoríš, že miluješ slnko, ale schovávaš sa v tieni. Hovoríš, že miluješ vietor, ale keď fúka, zatvoríš okno. Preto sa bojím dňa, keď povieš, že ma miluješ.“

„Mám len jednu ambíciu. Mám len jednu vec, ktorú naozaj chcem, aby sa stala. Chcel by som vidieť ľudí spoločne žiť: čiernych, bielych, Číňanov, každého - to je všetko.“

„Mnohí z tých, čo žijú, by si zasluhovali smrť. A mnohí z tých, čo zomreli, by si zaslúžili žiť.“

„Dôležitá vec je neprestať sa pýtať.“

„Najväčší zbabelec je muž, ktorý v žene prebudí lásku, aj keď nemá ju v úmysle milovať.“

„Neplač, keď sa tvoje sny rozbijú na črepy. Veď črepy sú šťastie.“

„Nemilovať knihy znamená nemilovať múdrosť. Nemilovať múdrosť však znamená stať sa hlupákom.“

„Stratiť lásku je strašné. Klame, kto vraví, že smrť je horšia.“

„Vysoká škola: dvesto ľudí prečíta tú istú knihu. Zásadná chyba. Dvesto ľudí by mohlo prečítať dvesto kníh.“

„Keď sa budeš smiať, bude sa stebou smiať celý svet. Keď budeš plakať, budeš plakať sám.“

„Duševná bolesť je horšia ako bolesť telesná.“