Veronika Červenáková

„Hovoríš, že miluješ dážď, ale používaš dáždnik. Hovoríš, že miluješ slnko, ale schovávaš sa v tieni. Hovoríš, že miluješ vietor, ale keď fúka, zatvoríš okno. Preto sa bojím dňa, keď povieš, že ma miluješ.“

„Učíme sa pre život, nie pre školu.“

„Mnohí z tých, čo žijú, by si zasluhovali smrť. A mnohí z tých, čo zomreli, by si zaslúžili žiť.“

„Práve tomu, kto by dokázal celý život niekoho milovať, to nie je dopriané.“

„Odtrhol som kvetinu a ona mi zvädla. Chytil som motýľa, zomrel mi v dlani. Až potom som pochopil, že krásy sa treba dotýkať srdcom.“

„Keď sa budeš smiať, bude sa stebou smiať celý svet. Keď budeš plakať, budeš plakať sám.“

„Všetko, čo potrebuješ, je láska.“

„Neplač, keď sa tvoje sny rozbijú na črepy. Veď črepy sú šťastie.“

„Duševná bolesť je horšia ako bolesť telesná.“

„Najdôležitejšie je milovať, byť milovaná, šťastná a vyrovnaná sama so sebou.“

„Vstupujeme do neznámej budúcnosti, ale stále sme ešte tu, a kým sme posadnutí životom, zostáva nádej.“