Miles Art

„Národ sa za socialistickej vlády choval mimoriadne kľudne a politické ovzdušie bolo priaznivé, že obe strany - liberáli a konzervatívci - sa rozhodli spôsobiť pád vlády až pri príležitosti pojednávania nejakej zásadnej záležitosti.“

„Usmial sa na mňa láskavo, tak trochu sprisahanecky, a odvetil, že problém nespočíva v pravosti, ale vo viere, a on v okamihu, keď bozkáva relikvie, cíti ich mystickú vôňu. Slovom nie relikvia plodí vieru, ale viera vytvára relikviu.“

„Najslávnejšou relikviou všetkých čias je pochopiteľne Grál, no nikomu by som neradil, aby sa ho pustil hľadať (alebo kveštovať), lebo predchádzajúce skúsenosti nesvedčia v prospech takéhoto podujatia. V každom prípade je dokázané, že dvetisíc rokov nestačí.“

„Narodený jedinec stáva sa totiž účastným viny svojho sploditeľa, lebo aktom splodenia získava od neho prirodzenosť“

„Genéza je text dokonale darvinovský, lebo nám vraví, že stvorenie sa uskutočnilo po fázach od menej zložitému k zložitejšiemu, od minerálneho k vegetálnemu, k animálnemu, k ľudskému.“

„Zato Cocteauova sentencia je nepresná: Victor Hugo nebol blázon, ktorý veril, že je Victor Hugo; Hugo iba veril, že je Boh, alebo aspoň jeho autorizovaný vykladač.“

„No Hugo nasadzuje aj v opise škaredosti, a to z dôvodov objasnených v slávnom predslove ku Cromwellovi, kde tým najucelenejším spôsobom teoretizuje o revolúcii krásy meniacej sa v období romantizmu na svoj pravý opak, na škaredosť a znetvorenosť, v každom prípade grotesknosť.“

„Duch modernosti - povie - mení gigantov na trpaslíkov, z kyklopov robí gnómov. Kontakt so znetvorením dodal modernej veľkoleposti čosi väčšie, čosi ešte veľkolepejšie ako antická krása.“

„Krása má jeden typ, škaredosť ich má tisíc.“

„Chcela by som, aby každý mohol vedieť, nakoľko som nízka. Tým skôr by padali na tvár, lebo čím väčšmi sú zhnusení, tým väčšmi sa podlizujú. Také je už ľudské plemeno. Nepriateľské, ale plazivé. Drak, ale červ. Och, som zvrhlá ako bohovia!“

„Vysilený čitateľ musí v jednom okamihu stráviť tak úklady Osudu ako zvrátené zásady galantnej spoločnosti čias. Hugo nemá štipku hanby, v porovnaní s ním je Josiane cudná ako svätica.“

„No v Deväťdesiattri gilotína, i keď zabije toho najčistejšieho hrdinu Revolúcie, predchádza zo strany smrti na stranu života, v každom prípade sa tu týči ako symbol budúcnosti proti najpochmúrnejšiemu symbolu minulosti.“

„Čo je neľútostné, smrť prinášajúce monštrum, ktoré sľubuje lepší život? Oxymoron.“

„Zmiznutie veľkého človeka bolo potrebné pre nastúpenie veľkého storočia. Podujal sa na to ktosi, komu nemožno protirečiť. Panika hrdinov sa vysvetľuje. V bitke pri Waterloo je čosi viac ako mračno, je tam meteor. Tu prišiel Boh.“

„Preto ho neznepokojuje, že je ho protagonisti sú psychologicky strnulí, bezradní tvárou v tvár vlastným osudom, netrápi ho, že chladnokrvná ukrutnosť Lantenaca, Cimourdainova tvrdosť alebo prívetivá, precítená nežnosť jeho homérskeho Gauvaina (Achiles, Hektor) sú nepravdepodobné. Hugo nám chce dať pocítiť hru Veľkých Síl.“

„Autor (ak mu nejde o nič iné ako o zárobok a píše, bez štipky nádeje stať sa nesmrteľným, pre krajčírky, pre obchodných cestujúcich alebo milovníkov pornografie, ktorých chúťky a vkus sú v danom okamihu a v danej krajine dobre známe) nikdy nepracuje pre svojho empirického čitateľa, ale usiluje sa vytvoriť si modelového čitateľa, to znamená čitateľa, z ktorého, ak od samého začiatku prijme pravidlá textovej hry, čo sa mu ponúka, sa stane ideálny čitateľ danej knihy, a to aj o tisíc rokov.“

„Nazdávam sa však, že niet lepšieho čítania pre pochopenie hlbokých hybných síl tak revolúcie ako jej nepriateľa, Vendeé, ktorý je ešte dnes ideológiou mnohých nostalgikov vo France profonde. Ak chcel Hugo (mimochodom verný svojej poetike) zachytiť príbeh dvoch excesov, nemohol si zvoliť inú techniku ako techniku Excesu realizovanú cez exces. Iba ak prijmeme túto konvenciu, môžeme pochopiť Konvent a stať sa modelovým čitateľom, o akom Hugo sníval - zostrojeným nie cez jemnučké ornamenty, ale cez opus incertum balvanov nerozpoznateľných obrysov.“

„Pustiť sa do semiotiky ticha: môže to byť semiotika mlčania, semiotika ticha v divadle, semiotika ticha v politike, semiotika ticha v prejave, čiže dlhá odmlka, ticho ako prostriedok na vytvorenie napätého očakávania, ticho ako hrozba, ticho ako súhlas, ticho ako popretie, ticho v hudbe. No prosím, koľko tém na výskum semiotiky. A preto vás, Taliani, nevyzývam k rozprávaniu príbehov, vyzývam vás k tichu.“

„V skutočnosti sa totiž hlavnou úlohou ohlušujúcej reklamy stáva dostať do pamäti šot, nie výrobok. Skúste si pripomenúť najpríjemnejšie, najmilšie reklamné šoty - niektoré aj vtipné - a skúste si spomenúť, akého výrobku sa týkali.“