Andre

„Človek, čo zúfa a dúfa, že prestane zúfať, ak dlho bude dúfať…
Tak časom prestane dúfať, že prestane zúfať…
A ak prestane dúfať, že nebude zúfať, tak nebude zúfať a ani dúfať a naplno začne žiť…“

„Slnko je pravda, mesiac je pravda.
Voda je pravda, oheň je pravda a aj láska je pravda…
Lož a hnev, pýcha aj nenávisť je nepochopenie pravdy…
Nie je to opak, ale iba blúdenie
v labirinte ilúzii, oklamanej mysle…
Je to chyba mysle, je to chyba zmäteného človeka…
Je to koreň všetkého zla…
Je to temná nevedomosť, nešťastného do seba zahľadeného človeka…“

„História nám potvrdzuje, že rovnaké známky prebudenia, vykazuje každá jedna osvietená myseľ, naprieč časom dejín ľudstva…“

„Dub kráľ stromov…

Pod jeho korunu sadnem si…
O kmeň hlavu opriem si…
On obživu, chládok a bezpečie nám dá…
On pokoru i úžas vzbudzuje,
lebo vyrástol, zhmohutnel a čas poprel…
On príkladom naším, stať sa má…
Lebo čo u neho vek a mohutnosť…
U nás nech láska a múdrosť je…“

„Ľudská krv, má už tisícky rokov rovnakú farbu a prúdi v žilách každého človeka rovnako…
Ale vždy sa objaví niekto nový,
kto presviedča a núti ostatných,
aby sa uistili, či je tomu naozaj tak…“

„Zmätený a zaslepený je človek, ktorý neustále napĺňa svoju myseľ, nečestným a podlým skutkom.
Nepravosť a krutosť sú mu potravou, a lačná túžba a pýcha jeho paňou…

Úskočná myseľ a činy človeka takto napĺneného, sú jednostranné a obmedzené.
Kdežto myseľ a konanie človeka, ktorý v sebe našiel lásku, porozumenie a súcit, sú spontánne radostné, rôznorodé a všeobjímajúce…

Nevedomosť vládne tomu, v ktorom sa všetko svetlo sveta, stráca. A iba ten, kto dávaním - dostáva, pochopil svoju vlastnú príčinnosť…

On žiari a svieti ako slnko, dáva a hreje, vo večnosti sa stratil…“

„Keď sa dieťa učí chodiť, tak pád je príčinou a pomôckou, aby znova vstalo…
Jeho pád je podmienkou a nevyhnutnosťou k tomu, aby získalo skúsenosť, z ktorej môže potom čerpať pre svoj ďalší rast…

Kto, alebo čo je človek, ktorý si neustále láme hlavu, nad pádom
iného človeka…
To on sám, je ten pád. Je len príčinou
a zosnovateľom pádu ostatných, lebo sám ešte ani raz nevstal…
Je iba nevedomím nástrojom evolúcie, na ceste ľudstva k pochopeniu príčiny veci a svojej vlastnej existencie…

Zlo nie je opakom dobra, je to len nedostatok poznania…“

„Nech sa tvoj biedny zrak, nasýti bolesťou…
Nech tvoja duša zabudne, že to ona trpí…
Ale vec, že čo pre teba bolesť a strádanie, pre mňa len cesta a poznanie…“

„Tak ako súťaživosť, pomáha športovcom…
Tak ako konkurencia, pomáha trhu…
Tak aj rozdielnosť názorov v spoločnosti, pomáha v jej napredovaní…“

„Iba jediná vec dokáže zastaviť čas…
Záhadne sľubný úsmev ženy…“

„Zda jest pánem dlouhé vůle, zda jest mlnčenlivý i když mluvý, a zda se poddává tak, že dávaje bere…
Duch jest život, jenž sám řeže do života…“

„Kapital, nepustí morálku a ľudskosť nikdy do svojej blízkosti, na dobu dlhšiu, než ako je nevyhnutné, pre jeho ďalší rast…“

„Keď moc penazí a slabosť ducha;
šliape a útočí…
Keď pravda; je len ďalšou prekážkou…
Keď falošna predstava, tvojej nečinnosti,
dáva ti nádej nedotknuteľnosti…
Keď tvoja myseľ, ilúziou oklamaná verí,
že oheň, čo blízko tvojho domu horí, tvojmu neublíži…
Vtedy vstaň a premohni spánok, lebo hrozba nad tebou strašná visí, že reťazou spútaný v úkryte zhoríš, ako otrok bez slova a činu…“

„Hraná sociálna starostlivosť a hraná rozhorčenosť, napĺňali, napĺňujú a budú
napĺňať ústa, každého politika na tomto svete…
Čas, miesto a ani rasa, nemenia pravidlá
tejto starodávnej hry…
Politika je len ilúziou toho;
že človek - človeku chce pomáhať…“

„Moc je ako gin vypitý nalačno: spôsobí ti závraty, opije ťa, oberie ťa
o rovnováhu, zbaví ťa rozumného úsudku a privedie ťa k nenávisti a ubližovaniu tým, ktorý nevidia tvojími očami…

Nekonečný je zástup milovníkov ginu, ale konečný je už ich osud…
Ten, čo chce spútať, je sám spútaný túžbou spútať…

Čím viac majú tvoje činy dopad
na životy ostatných, tým viac sa žiada tvoja pokora a ľudskosť…“

„Asi najväčším paradoxom špekulatívnej mysle je fakt, že dokáže plne pochopiť
a využiť vzorce správania sa más vo svoj prospech, ale voči vlastným vzorcom správania, ktoré sa neustále opakujú
a predpovedajú jej samotný pád, je už pyšne slepá…“

„Predstavte si, že sa raz ráno
zobudíte na mesiaci a váš zrak upúta pohľad, na modrý prízrak v čierno-čiernej temnote vesmírnej noci…
A vtedy pochopíte, čo ste už dávno tušili, že váš domov nie je ten prekrásny prízrak v temnote vesmíru, ale hviezdny prach, ktorý jej dal život a vám ilúziu falošného domova…“

„Knihy tu nie sú preto, aby sme im slepo verili, ale hlavne preto, aby sa stali predmetom naších otázok, ktoré v nás zažnú plameň poznania…“

„Najväčší nepriateľ ľudstva je tieň ľahostajnosti, ktorý nám postupne zakrýva, slnko pravdy a poznania…“