„Nehovorte o tom, čo ste dosiahli alebo čo sa chystáte dosiahnuť.“
„Ak to nedokážete vysvetliť šesťročnému, tak tomu sami nerozumiete.“
„Vybrať si to, čo je ťažké, akoby to bolo ľahké, každý deň, to je viera.“
„Keby sme vedeli, čo robíme, tak by sa to nemohlo volať výskum, či?“
„Váš argument je náležitý, nič iné len náležitý.“
„Ľahko by som mu odpustila jeho pýchu, keby neponižoval moju.“
„Tomu, kto nehovorí pravdu v malých veciach, sa nedá dôverovať ani v dôležitých veciach.“
„Musím byť ochotný vzdať sa toho, čím som, aby som sa stal tým, čím sa stať mám.“
„Človek musí občas schovať svoju hrdosť do vrecka a upraviť svoje predstavy.“
„Milujem ťa tak, ako sa majú milovať niektoré temné veci,
v tajnosti, medzi tieňom a dušou.“
„Nikdy si nevšimnem, čo už bolo urobené, vidím iba to, čo treba ešte urobiť.“
„Bol to jasný chladný aprílový deň a hodiny ukazovali trinásť.“
Kontext: Bol jasný, ale chladný aprílový deň a hodiny odbíjali trinástu. S bradou pritlačenou na prsia, aby sa chránil pred dotieravým vetrom, Winston Smith prekĺzol rýchlo cez sklené dvere na sídlisku Víťazstvo. Aj cez zatvorené okno svet vonku vyzeral studeno. Hoci svietilo slnko a obloha mala jasne belasú farbu, všetko bolo akési nevýrazné. Až na všadeprítomné plagáty. VEĽKÝ BRAT ŤA POZORUJE, hlásal nápis a tmavé oči sa zabodávali do Winstonových. Pokúsil sa vyloviť z mysle nejakú spomienku, ktorá by mu prezradila, či bol Londýn vždy takýto. Pohľady na polozrúcané domy, s ošarpanými múrmi, ktoré sa všade rozpadajú? Ministerstvo pravdy sa prekvapujúco líšilo od všetkých ostatných budov nablízku. Bola to obrovská, pyramídová stavba zo žiarivo bieleho betónu, ktorá sa terasovito vypínala do výšky 300 metrov. Z miesta, kde stál Winston, sa na jej bielom priečelí dali prečítať ozdobne napísané tri heslá Strany:
VOJNA JE MIER
SLOBODA JE OTROCTVO
NEVEDOMOSŤ JE SILA.
„Hoci je svet plný utrpenia, je tiež plný toho, čím sa utrpenie prekonáva.“
„Veľké veci sú tvorené sériami malých vecí, ktoré sa spoja.“
„Dobrí umelci napodobňujú; skvelí umelci kradnú.“
