enik

@enik, členom od 4. máj 2025
Táto citát čaká na kontrolu.

„Ani seriály nekončia odchodom jednej osoby. Rovnako tento príbeh neskončí. Len príde niekto, kto mu dá iný rozmer. Šancu rásť. Odchod je len relatívny pojem, ktorý mnohý označujú za bolestivú stratu. Položme si otázku? Keď zo seriálu vypadne jedna osoba, skončí celý seriál? Nie.. nahradí ju druhá osoba. A to je šanca pre režiséra.. pretože tá osoba nebude rovnaká v žiadnom ohľade, nebude mať rovnaké kvality, nebude tou osobou s ktorou to začalo. Avšak tu je obrovská šanca vytvoriť niečo nové, iné. Preto aj život v roli režiséra nám dáva šancu vytvárať nové, iné situácie, zážitky. Nedokážeme tvrdiť, či to bude lepšie, alebo to pôjde do záhuby avšak s určitosťou vieme povedať, že to bude iné.
Koniec nie je to, čoho sa bojíme, bojíme sa toho čo bude po ňom. Aká pieseň nám bude hrať, keď to už nebude tá obľúbená, aký vánok budeme cítiť, ak už nebude voniať jeho vôňou, ako budeme kráčať, keď náš krok bol podobný, ako sa budeme usmievať, keď sme sa zvykli smiať spolu, ako bude znieť hlas v telefóne, ak už nebude jeho. Toto je to čoho sa skutočne bojíme. Nie konca samotného, pretože ten je pre nás jednoduchý.
Život nám dáva šancu zažiť iné veci. Pustiť si novu pieseň, ktorú sa opäť budeme chcieť naučiť naspamäť, zažiť nový vánok, ktorý bude voniať tak sladko, naučiť sa kráčať inak, lebo ten krok bol možno prirýchly, smiať sa tak, že naše oči budú plakať a naučiť sa milovať iný hlas, ktorý bude znieť ako najkrajšie klavírne sólo.“

enik
Táto citát čaká na kontrolu.

„Povedal… Možno sa chvíľu neuvidíme.. premýšľala som, koľko je to chvíľa … Teraz už viem, že chvíľa, nikdy pre mňa dlhšie netrvala.. už viem, aké je… bojovať s časom.. skutočná vojna!!! Pretože každú chvíľu premýšľať a BYŤ… je ťažké.. o to ťažšie, keď neviem koľko hviezd ešte padne, kým prejde tvoja chvíľa. Koľko vody ešte musí pretiecť potokom, aby prešla tá chvíľa. Koľko krát, ešte budem počuť tikot hodiniek, aby sa mohol opäť,, na chvíľu,, zastaviť čas.
Usmievam sa tak, akoby mi to bolo prikázané. Ale musím občas,, na chvíľu,, zabudnúť. Tá moja chvíľa zabúdania, je naozaj chvíľou, pretože moja duša vníma tú bolesť z,, tvojej chvíle,, stále intenzívnejšie.
Vždy som chvíle rátala na sekundy, minúty.. dnes už viem, že chvíľa trvá omnoho dlhšie a možno navždy.“

enik