„Slzi čo nemožeš vyroniťSmútok ktorý nemožeš ukázaťSrdce ti zviera bolesť a ty ju nedokažeš zastaviť ale ani zmierniťJazvy ktore nezakryješ bolesť ktorá sa nedá utíšiťOtázky na ktoré niet odpovediBolesť je ale skutočná s prevadza nás každy deňkaždú sekundu nášho životaZivot je čim dalej tým viac prázdnejší a pustejšia znás sa stanú chodiace mrtvolybez srdcabez citubez bolestiNa bolesť si časom zvykneš ale spomienky ti ostavajúoni nás robia tymi kymi smeSnážime sa náš život zmeniť ale je to ako vyťahovať trne s patypomálé a bolestivé Nie všetci to zvládnu ostavaju len tí najlepší naj odhodlanejší a ostaní sa stávaju zbytocnými a nepotrebnymiOstane ponich len spomienka ktorá sa časom vytrati a my budeme neviditelnymi v dave ostatních“ slávka Slávka
„Život je ako hrať na klavírraz siahneš na bielu a raz na tu čiernu. Každá jedna z nich hrá niečo iné vytvára v živote rôzne situácie ktoré v našom živote zanechajú rôznu vlnu a my sa cítime ako na križovatke nevediac akú životnú cestu si zvolíme. To prázdno čo vidíme sa prelína s našou túžbou vidieť a objavovať samých seba zvládajúc život a prekážky ktoré raz budu dávať zmysel a my pochopíme pravý vyznám slova život.“ slávka
