simonkotvas158@gmail.com

„Mysliteľ vidí svoje vlastné činy ako experimenty a otázky ako pokusy niečo zistiť. Úspech a neúspech sú pre neho predovšetkým odpoveďami.“

„Je lepšie, keď prekonáte monštrum, tým že budete horším ako on, alebo je lepšie, keď vás to bude potichu požierať?“

„Je človek iba Božou chybou? Alebo Boh omylom človeka?“

„Svetlo zostáva svetlom aj vtedy, keď ho slepí nevidí.“

„Najlepšia smrť je neočakávaná.“

„Keď si človek postaví dom, vždy zbadá, že sa pritom priučil niečomu, čo mal rozhodne vedieť prv, než začal stavať.“

„Od chvíle, keď dôstojnosť začala spočívať v peniazoch, zanikla pravá dôstojnosť vecí.“

„Chcem zomrieť svojou vlastnou smrťou.“

„Obyčajne v nešťastí sa stávajú z priateľov nepriatelia.“

„Žena nech nie je poctivá, ale nech tak aj vyzerá.“

„Prvá výchova, ktorú poskytuje nežná a cnostná matka, má na našu budúcnosť práve taký vplyv ako skvelé, prirodzené vlohy.“

„Život bez viery sa podobá životu zvieraťa.“

„Život milujeme nie preto, že sme zvyknutí žiť, ale preto, že sme zvyknutí milovať.“

„Žeby môj život predsa len nebol úplne k ničomu?“

„Zmeň, čo zmeniť môžeš, ostatných nechaj tak.“

„Kým duch v národe, národ žije.“

„Všade pustnú naše obce. Židia opanúvajú sudcovskou exekúciou postavenie úbohého ľudu, ktorý sa musí vysťahovať z domu, odobrať sa od svojej rodiny a známych a musí sa pustiť do šíreho sveta, aby tam zomrel a zakapal. Svätá vec človečenstva nás vyzýva, aby sme už raz vyslovili zásadu oslobodenia ľudu. V západných štátoch nie sú viac feudálne vzťahy. Veď sa ani nezrovnávajú s požiadavkou tohto storočia. Podľa mňa stojíme na čiare dvoch vekov: jedného zapadajúceho, v ktorom sa práva len jednotlivcom a kastám dávali, druhého svitajúceho, v ktorom sa práva každému, zaslúženému, v opravdivom zmysle vzatému človeku povolia a prisúdia. Dávajme si pozor, aby sme nezaostali za tým, čo už inde svitá a čo je požiadavkou nášho storočia. Nedávno, keď som tu, vec chudobného ľudu podotkol, zaslúžilý vyslanec peštianskej stolice videl v potlačení ľudu osud. Spomenul, že je to beh sveta, keď sa ten čo stojí nižšie v obci potlačí a musí niesť ťarchu dane. Ja v tom žiaden osud nevidím. A chráňboh, aby v tom aj dáky osud bol. Na čele dejov v štátoch a spoločnostiach stojí ľudská vôla, samotné dejiny nie sú nič iné iba rozvíjanie a uskutočňovanie tejto vôle. Ľudovít Štúr, Uhorský snem, 15. január 1848“

„Počúvajte ma dobre, lebo vás učím, ako byť nadčlovekom! Nadčlovek je zmyslom zeme! Človek je len lanom medzi zvieraťom a nadčlovekom - lanom napnutým nad hlbokou priepasťou.“

„Ak ťa v noci napadne, že si voľačo zabudol vykonať, vstaň a vykonaj to.“