„Deti sa vzájomne neznášajú. Rodičia nie sú pre nich autoritou, pokiaľ ich nepotrebujú, tak ich súdia. Spolupatričnosť, úprimnosť, istota a úcta sa vytráca, začína znepokojúca a desivá nenávisť v rodine.“ Štefan Kvasnica
„Strádaš celý život pre deti, nežiadaš vďačnosť, lebo vďační ľudia sú ako zem, čo do nej dáš sa vráti znásobene a to je zriedkavý úkaz. Chceš len trochu záujmu, úcty, empatie a niekoľko minút ich času.“ Štefan Kvasnica
„Veríš sebe, dávaš sebe rozkazy, žien zrada už tak nezabolí, stretáš sa s nimi iba náhodou a náhodou akoby si žil… To písal som v mladosti, aj keď platné už neplatí, všetko sa stratilo ako rosa na tráve, zostali len menšie plány od malých, prepotrebné pre moje bytie, myseľ. Verím, že raz-naraz všetko skončí a bude jeden správny čo sa postará o preživšie zvieratá.“ Štefan Kvasnica
„Keď najbližším rozdelíš všetko čo si v živote nastrádal, zostane ticho a osamelosť. Nikto sa nespýta ako prežívaš, je len jedna istota v neistote, smotana je zlízaná.“ Štefan Kvasnica
„Mám rád môj domov, môj domovadvor, tu chodil môj otec a jeho otec a moje deti, vždy tu boli zvieratá a život plný práce, povinností, plánov. Tu som sa tešil aj plakal, sníval aj trpel, bol som v pohode aj zúfalý, nadšený aj na dne. Som rád, že som žil práve tu.“ Štefan Kvasnica
„Ak sa z Facebooku dozvieš, že sa ti narodil vnuk a tváriš sa, že o tom nevieš, je to možno nedostatok úsudku, ale isté je, že sa chováš ako chmuľo.“ Štefan Kvasnica
„Vnuk mi hovorí: "Radši budu chudší a svobodný", ale ja mimo poviem, bol bych radšej" tlustší a ženatý".“ Štefan Kvasnica
„Pes smúti keď odchádzam, teší sa keď sa vrátim, sleduje každý môj krok aj náladu, keď sa trápim je tichý, chce mi rozumieť, dôveru a oddanosť má v očiach, patrí do môjho života, nemám lepšieho priateľa.“ Štefan Kvasnica
„Domov je miesto kde vás s radosťou vítajú deti a žena a pes a to vždy keď sa vrátite.“ Štefan Kvasnica
„Keď si nevážiš čo nastrádali pracovité ruky rodičov a prarodičov, tak si to ani nezaslúžiš.“ Štefan Kvasnica
„Lopota a práca bol môj život. Desí ma tzv. "inteligencia" ľudí, bez úsilia, námahy a snahy, ktorých neuživia ani ruky ani hlava.“ Štefan Kvasnica
„Vážim si podanie tvrdej ruky človeka, čo si neraz pri práci napľul do dlaní. Tá ruka vyjadruje istotu, pravdu, záštitu, to nie je podanie malej slamky ilúzie, vypočítavosti, prežívania.“ Štefan Kvasnica
„Deti nechcú spomínať, neni času, všetko už bolo povedané. Nepatríme do ich života, sme len povinnosť, záťaž. Niet úprimnosti, záujmu, spolupatričnosti, ani úcty a rešpektu.“ Štefan Kvasnica
