Andre

„Slzi čo nemožeš vyroniť
Smútok ktorý nemožeš ukázať
Srdce ti zviera bolesť a ty ju nedokažeš zastaviť ale ani zmierniť
Jazvy ktore nezakryješ bolesť ktorá sa nedá utíšiť

Otázky na ktoré niet odpovedi
Bolesť je ale skutočná s prevadza nás každy deň
každú sekundu nášho života
Zivot je čim dalej tým viac prázdnejší a pustejši
a znás sa stanú chodiace mrtvoly
bez srdca
bez citu
bez bolesti

Na bolesť si časom zvykneš ale spomienky ti ostavajú
oni nás robia tymi kymi sme
Snážime sa náš život zmeniť ale je to ako vyťahovať trne s paty
pomálé a bolestivé Nie všetci to zvládnu ostavaju len tí najlepší naj odhodlanejší a ostaní sa stávaju zbytocnými a nepotrebnymi

Ostane ponich len spomienka ktorá sa časom vytrati a my budeme neviditelnymi v dave ostatních“

slávka

Slávka

„Život je ako hrať na klavír
raz siahneš na bielu a raz na tu čiernu. Každá jedna z nich hrá niečo iné vytvára v živote rôzne situácie ktoré v našom živote zanechajú rôznu vlnu a my sa cítime ako na križovatke nevediac akú životnú cestu si zvolíme. To prázdno čo vidíme sa prelína s našou túžbou vidieť a objavovať samých seba zvládajúc život a prekážky ktoré raz budu dávať zmysel a my pochopíme pravý vyznám slova život.“

slávka

„Beda, kto v mori vidí iba vodu, kto nepočuje nemú prírodu, kto v skalách vidí iba skaly.“

Andrej Sládkovič (1820–1872) slovenský básnik a prekladateľ

„Najväčší nepriateľ ľudstva je tieň ľahostajnosti, ktorý nám postupne zakrýva, slnko pravdy a poznania…“

Andre