ľudovít Velislav Štúr citáty

ľudovít Velislav Štúr foto

11   9

ľudovít Velislav Štúr

Dátum narodenia: 28. október 1815
Dátum úmrtia: 12. január 1856
Ďalšie mená: Ľudovít Štúr

Ľudovít Štúr bol slovenský politik, filozof, historik, jazykovedec, spisovateľ, básnik, publicista, redaktor a pedagóg.

Ľudovít Štúr bol najvýznamnejší predstaviteľ slovenského národného života a vedúca osobnosť slovenského národného obrodenia v polovici 19. storočia, kodifikátor slovenského spisovného jazyka založeného na stredoslovenských nárečiach , jeden z vedúcich účastníkov Slovenského povstania v rokoch 1848 – 1849 a poslanec uhorského snemu za mesto Zvolen v rokoch 1847 – 1848.

Je po ňom pomenovaná planétka Štúr.

Citáty ľudovít Velislav Štúr

„Nemýľte si našu trpezlivosť so zbabelosťou.“

„Kým duch v národe, národ žije.“


„V našej reči ňjet žjadneho „y.““

„My chytili sme sa do služby ducha a preto prejsť musíme cestu života tŕnistú.“

„Ňezabudňime ňikdi aňi na vďačnosť, ktorú sme pracovitjemu a umnjemu Českjemu kmenu povinní; on nás v hliveňí našom opatruvau a nás k životu viššjemu svojimí duchovnimí plodamí pripravuvau, preto vďačnosť naša nach vždi ostaňe k ňemu svježa a vrúcna v srdcach naších.“

„Mekkuo „l“ len u daktorích a málo Slovakou je v običaji a už aj tam pomalí zakapáva, odkjal ako aj preto že je zvuk pre svoju velkú rozťeklosť ňepríjemní a ďeťinskí v čistej Slovenčiňe lepšje keď sa viňehá.“

„Ľudovít Štúr o vzdelanosti: Každého k hodnosti ľudskej privádzať a ho o nej presvedčovať i učiť, za každého najvyššou a najvznešenejšou úlohou je byť človekom vždy a všade.... Osveta a vzdelanosť by len mŕtva bola, keby sa len v knihách držala a tam ako poklady, ktoré nikto neužíva a ktorých blesku sa len dajedni tešia, sa skrývala. Jej povolanie je nielen hlavy napínať, ale aj umy osvecovať.“

„Všade pustnú naše obce. Židia opanúvajú sudcovskou exekúciou postavenie úbohého ľudu, ktorý sa musí vysťahovať z domu, odobrať sa od svojej rodiny a známych a musí sa pustiť do šíreho sveta, aby tam zomrel a zakapal. Svätá vec človečenstva nás vyzýva, aby sme už raz vyslovili zásadu oslobodenia ľudu. V západných štátoch nie sú viac feudálne vzťahy. Veď sa ani nezrovnávajú s požiadavkou tohto storočia. Podľa mňa stojíme na čiare dvoch vekov: jedného zapadajúceho, v ktorom sa práva len jednotlivcom a kastám dávali, druhého svitajúceho, v ktorom sa práva každému, zaslúženému, v opravdivom zmysle vzatému človeku povolia a prisúdia. Dávajme si pozor, aby sme nezaostali za tým, čo už inde svitá a čo je požiadavkou nášho storočia. Nedávno, keď som tu, vec chudobného ľudu podotkol, zaslúžilý vyslanec peštianskej stolice videl v potlačení ľudu osud. Spomenul, že je to beh sveta, keď sa ten čo stojí nižšie v obci potlačí a musí niesť ťarchu dane. Ja v tom žiaden osud nevidím. A chráňboh, aby v tom aj dáky osud bol. Na čele dejov v štátoch a spoločnostiach stojí ľudská vôla, samotné dejiny nie sú nič iné iba rozvíjanie a uskutočňovanie tejto vôle. Ľudovít Štúr, Uhorský snem, 15. január 1848“


„Ako národ Slovanskí je nad inšje národi kmenovití, tak aj reč Slovanská je hlavňe narečná a muože sa bezpečňe pre svoju ňekoňečnú bohatosť, pre svoju rozvitosť a rozmaňitosť nazvať rečou reči.“

„Naším povstaním dali sme mu, národu tak dlho bezdejinnému dej a to je najväčšie mravné pôsobenie.“

„Vyučovanie má srdce zušľachtiť, myseľ osvietiť, človeka do života pripraviť.“